Dnes je Sobota 19.01.2019. Meniny má Drahomíra. Zajtra Dalibor.

09.12.2017

Hoci predpoveď počasia na sobotu nebola veľmi priaznivá, aj tak sme sa zišli šiesti skalní a štvornohý kamarát Laky. Po vystúpení z autobusu v Štóskom sedle sa vydávame lesnou cestou pekne zasneženou krajinou. Je nízka oblačnosť, a tak na nejaké výhľady ani nepomyslíme. Je však čo obdivovať, najmä snehom obsypané stromy. Sú fantastické. Je asi 30 cm snehu a tak kráčame pomalšie ako inokedy. Prvú zastávku máme pri kríži baníkov, kde zapaľujeme sviečky a chvíľu si oddýchneme. Pokračujeme ďalej a miestami akoby snežilo, ale to iba vietor strháva zo stromov sneh. Je asi -2 °C a kráča sa celkom príjemne, až na vietor, ktorý na menej chránených miestach fúka dosť silno. Prichádzame ku novému krížu Legionárov pod lastovičím vrchom, ktorý je na červeno značenej turistickej trase. Nie sme tu sami, trojica turistov je pri kríži. Aj tu zapaľujeme sviečky a spolu s trojicou odchádzame ku pôvodnému krížu vyššie v lese, mimo turistickú značku, kde zapaľujeme sviečky. Chvíľu postojíme a obzeráme si novo inštalovaný panel, kde je napísaná história tohto pamätníka padlých legionárov. Kvôli veľkému snehu, hmle a tiež silnému vetru sa vraciame späť na červenú a pokračujeme zasneženým lesom. Pred Jedľovcom (954 m) opúšťame červenú a pokračujeme vpravo neznačenou lesnou cestou. Prechádzame okolo Nemeckej chaty a o chvíľu sme na modro značenom turistickom chodníku. Na chvíľu sa zastavujeme pri chatke stojacej bokom od chodníka. Konzumujeme, čo nám ešte zostalo, a spúšťame sa chodníkom do Medzeva. Vystupujeme z lesa a pred nami sa otvára pohľad na lúky nad Medzevom. Vidíme líšku utekajúcu k lesu a aj srnky sa objavili na zasneženej lúke. Chvíľu postáli a potom odišli. V lese sme nevideli ani stopu a tu je živo. V Medzeve prichádzame na autobusovú zastávku, kde s Ľubom čakáme na príchod autobusu do Štósu. Sme spokojní s peknou zimnou prechádzkou zasneženou krajinou.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

11.11.2017

Za pekného novembrového, trochu chladného počasia, z Podlesku (550 m) sa piati vydávame po zelenej k rázcestiu Píla – Piecky proti toku potoka Veľká Biela voda. Asi polovicu tohto úseku prechádzame lesným chodníkom popri potoku s jeho peknými zákutiami. V krátkom zúžení doliny prechádzame cez kaňonovitý úsek Tesnina zabezpečený technickými pomôckami. Z chodníka schádzame a vstupujeme na asfaltku, ktorá nás privádza do osady Píla (585 m) - miestna časť Hrabušíc. Tu po žltej vstupujeme do ústia tiesňavy Piecky korytom riečky Píľanka, ktorá preteká roklinou a vlastne vymodelovala celú roklinu. Názov tiesňavy je odvodený od skalných výklenkov pod vodopádmi, ktoré voda za milióny rokov vymodelovala do tvaru piecky. Koryto riečky má vplyvom popadaného lístia čiastočne aj farbu jesene. Prichádzame k prvému vodopádu Stredných Piecok, k mohutnému (ak je dosť vody) Veľkému vodopádu (13 m) a jeho takmer kolmý skalnatý prah prekonávame železným rebríkom. Pre zaujímavosť rebrík má 52 priečok a v súčasnosti je to najvyšší rebrík v Slovenskom raji. Po jeho prekonaní pokračujeme úzkym riečiskom cez časť Kaskády po drevených lávkach, ktoré sú zabezpečené reťazami. Za Kaskádami prichádzame k Terasovitému vodopádu s výškou
8 m. Železný rebrík, ktorým vystupujeme nad vodopád, má 39 priečok. Cez terasy vodopádu prechádzame po novo inštalovaných železných stúpačkách a drevených lávkach. Roklina sa pomaly rozširuje a prichádzame k záveru rokliny. Odtiaľ vystúpime chodníkom po svažnici k rázcestiu Suchá Bela - vrch (959 m). Na to, že je takéto pekné počasie je tu veľmi málo turistov. V prístrešku usadáme, niečo skonzumujeme a po žltej pokračujeme k rázc. Pod Vtáčím hrbom a ďalej červenou na Podlesok. Cestou sa nám ukázali zasnežené Vysoké Tatry. Tak ešte asi hodinka a sme na parkovisku v Podlesku pri aute. Prezúvame a prezliekame sa a spokojní s dnešnou poslednou tohoročnou túrou v Slovenskom raji nasadáme do auta a končíme pri dobrom jedle v Hôrke v motoreste Dávid.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

14.10.2017

Z Trangošky za takmer jasného počasia začíname ôsmi výstup na Ďumbier. Chodníkom po zelenej vystupujeme popri Jaskyni mŕtvych netopierov k Štefánikovej chate. Jaskyňa je jednou z najhlbších na Slovensku, ktorá je sprístupnená turistom. Vedľa chodníka, neďaleko Halašovej jamy, sú nainštalované pamätné tabule obetiam hôr. Stúpajúc chodníkom k chate máme pekné spätné výhľady na vrcholky Nízkych Tatier. Vidíme Pálenicu, hrebeň Skalky, Dereše, Chopok a Konské. V doline sa listnaté stromy odievajú do jesenných farieb a slnečné lúče túto scenériu ešte umocňujú. Nádhera. Stretávame dvojicu mladých turistov. Chalan nesie na plecniaku metrovicu na Štefaničku od kopy uloženej na pol ceste pri chodníku. Odmenou na Štefaničke je čaj zadarmo. Chata M. R. Štefánika pod Ďumbierom (1740 m n.m.) bola otvorená roku 1928 a je najdlhšie fungujúcou turistickou chatou,
v pohorí. Z terasy sú nádherné výhľady na slovenskú krajinu. Nachádzame si miesto na terase. Cestou sme sa zahriali, ale tu pofukuje, a tak sa primerane obliekame. Usadáme, vyberáme poživeň a s chuťou ujedáme. Popri jedení máme čas na debatu aj na nádherné pohľady na krásu okolo nás. Posilnení urobíme spoločné foto. Kamenným chodníkom pokračujeme do Krúpoveho sedla (1915 m) a ďalej na Ďumbier (2046 m). Počasie je pekné jesenné, takže trochu chladnejšie ale slnečno. Cestou na Ďumbier nás pod vrcholom sleduje kamzík, zvyknutý na pohyb turistov po chodníku. Na vrchole je dosť rušno. Aj keď hreje slnko, vietor nám dáva pocítiť svoj chlad. Nachádzame si miesto v závetrí pri skale, kde si odkladáme plecniaky a pri kríži urobíme vrcholovú fotku. Dosť prefukuje, a tak rýchlo do závetria, kde chvíľu sedíme a dopĺňame energiu pred zostupom do sedla. Vstávame, vraciame sa späť do Krúpoveho sedla a pokračujeme smerom na Chopok. Všimli sme si obnovené turistické smerovníky a značenie, za čo vďačíme turistickým značkárom. V Demänovskom sedle sa rozdeľujeme. Polovica schádza k chate Kosodrevina a my ostatní pokračujeme ďalej. Kamenným chodníkom vystupujeme na Chopok. Cestou miestami vietor silnie a prináša oblačnosť, ktorá sa prevaľuje cez hrebeň. Konečne sme na Chopku, ktorý je čiastočne zahalený v oblakoch. Južné svahy sú však dobre viditeľné, lebo oblačnosť sa tu pretrháva. Prichádzame ku Kamennej chate pod Chopkom. Skoro ju nespoznávame, lebo prístavba ktorú dokončujú, akoby tam ani nepatrila. Už to nie je tá chata, ako ju poznáme. Na spiatočnú cestu sa vydávame lanovkou k novovybudovanej dolnej stanici Krúpova (1084 m) s parkoviskom. Odtiaľ ešte niekoľko minút asfaltkou a sme na parkovisku Trangoška. Chvíľu ešte čakáme na ostatných a je tu záver dnešnej tatranskej túry. Zaslúženú večeru si dávame v reštaurácii v Krásnej Hôrke. Počasie nám prialo a sme spokojní, že sme takto príjemne prežili dnešný krásny jesenný deň.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

30.09.2017

Traja členovia Skoby po prenocovaní v Žiari, ešte pred brieždením začínajú túru na Tri kopy z ústia Žiarskej doliny. S čelovkami, za chladného ale pekného počasia, vyrážajú k Žiarskej chate. Po chvíli oddychu pri chate stúpajú dolinou do Smutného sedla (1965 m). V tejto výške sú už snehové polia. Pred sedlom stretávajú pár českých turistov, ktorí v noci bivakovali v Smutnom sedle a schádzajú k Žiarskej chate. Žena je na tom dosť zle, lebo noc strávená v sedle pre ňu bola iste utrpením. Poniektorí ani nevedia do čoho idú a hazardujú. Podceňujú hory. Pri prekonávaní kôp smerom na Baníkov sú nádherné výhľady do širokého okolia. Chvíľami sa cez hrebene prevaľuje hmla, ktorá vytvára prekrásne scenérie. Pred Baníkovskou ihlou stretávajú čiperného 75 ročného českého turistu, ktorý je plný elánu a energie. Je čo obdivovať. A práve tu vidia zaujímavý úkaz. V hmle smerom do doliny sa ukázala okrúhla dúha. Česky turista, ktorého zať je pracovníkom HZS, pripomenul, že ich navštívila aj poľská turistka, ktorá sa tu, žiaľ, pred rokom zabila. Pokračujú na Baníkov a na chodníku s reťazou stretávajú mladú turistku, ktorá do takéhoto terénu prišla len v botaskách. Opäť ďalšia, ktorá podcenila náročnosť vysokohorskej túry. Veď tento hrebeňový prechod patrí v Západných Tatrách k najnáročnejším. Čo na to povedať? Po náročnom prechode kopami na Baníkove (2178 m) si naši turisti doprajú chvíľu na odpočinok s doplnením energie. Majú nádherné výhľady na Tatry a okolie. Odtiaľ nasleduje zostup k Žiarskej chate okolo Šarafiového vodopádu. Z Baníkova s nimi spoločne schádza aj spomínaný český turista, ktorý ako by im dodával energiu. Po príchode na chatu je možnosť zviesť sa kolobežkou do ústia doliny. Nasadajú na kolobežky a schádzajú na parkovisko. Tu odchádzajú do blízkej reštaurácie na večeru s konštatovaním, že takto zvládli túru roka a sú hrdí na tento výkon. Blahoželáme.

Čítaj viac s obrázkami

09.09.2017

Tentoraz ôsmi začíname v Tatranskej Lomnici. Pre silný vietor lanovky nepremávajú, a pravdepodobne takto zostane po celý deň. Po porade meníme trasu a vydávame sa cez Tatranské Matliare na Zelené pleso a odtiaľ na Svišťovku. Prechádzame okolo starej stanice lanovky na Štart. Pomaly sa rozpadáva. Ako technická pamiatka by si zaslúžila viac pozornosti. Za slnečného počasia sa nám dobré kráča tatranským chodníkom. Máme pekný výhľad na Lomnický štít, Veľkú Svišťovku a na východnú časť Belianskych Tatier. Pri rázcestníku Nad Matliarmi padol návrh zájsť k Veľkému Bielemu plesu, kde sme ešte neboli. Po príchode k ráz. Šalviový prameň pokračujeme po modrej k plesu. Počasie je zatiaľ v pohode. Kamenným chodníkom popri potoku Kežmarská biela voda prichádzame k Veľkému Bielemu plesu (1640 m). Chvíľu tu posedíme a pokračujeme po červenej k Zelenému plesu (1551 m). Prichádzame k chate pri Zelenom plese, usadáme na voľné miesta a ujedáme z batohových zásob. K tomu si objednáme ešte nejaké pivko alebo niečo iné. Počasie sa trochu zhoršilo. Nad tatranskými štítmi sú čierne mraky a vietor je čerstvý. Takže Svišťovku už neurobíme a poniektorým sa už hore ani nechce. Od plesa sa spúšťame po žltej ku Kovalčíkovej poľane a tu zelenou vystupujeme k rázc. Folvarská poľana pod Malú Svišťovku. Odtiaľ modrou pokračujeme k Štartu cez LIDL les. Spoločnosť LIDL darovala 113 tis. sadeníc stromčekov na obnovu lesa a aj ich zamestnanci v spolupráci so ŠL TANAPu sa podieľali na ich výsadbe. Prechádzame lávkou cez Huncovský potok a pred nami nad lesom sa prevaľujú čierne mraky. Dúfajme, že nám to vydrží. Vydržalo, a tak od stanice lanovky Štart, bez dažďa, schádzame k parkovisku v Tatranskej Lomnici. Odkladáme batohy do áut a v blízkej reštaurácii si dávame večeru. Aj keď sme neabsolvovali Veľkú Svišťovku, spoznali sme nové pekné miesta v Tatrách a sme spokojní.

Mikuláš Šoltis


Čítaj viac s obrázkami

26.08.2017

Nízkotatranskú túru za nádherného počasia začíname ôsmi z Demänovskej doliny. Je to najkrajšia a najnavštevovanejšia dolina Nízkych Tatier s dĺžkou 16 km. Vydávame sa po zelenej z parkoviska pri Demänovskej jaskyni slobody (960 m) hore Demänovskou dolinou k rázcestníku pod Repiskami (831 m). Ďalej pokračujeme po žltej dolinou Radová s početnými skalnými útvarmi. Potok tečúci dolinou vytvoril v krátkych úsekoch riečiska tzv. krútňavovité hrnce. Prostredie doliny pripomína Slovenský raj. Pred Sedlom Sinej prichádzame na lúčku s výhľadom na hrebeň Nízkych Tatier s Chopkom. V hustom trávnatom poraste hľadáme turistické značenie vedúce do sedla. Nakoniec sa vydávame vpravo strmo stúpajúcim neznačeným chodníkom do lesného porastu. Chvíľu kráčame bez značenia, ale nakoniec sme opäť na značenom chodníku so žltými významovými značkami. Tesne pod vrcholom nás čaká prudko stúpajúci chodník na vrchol. Konečne sme v cieli. Dalo to zabrať, a tak si na vrchole Sinej (1560 m) zaslúžime relax s nádhernými výhľadmi. Siná sa považuje za jeden z najkrajších vrcholov bočných rázsoch Nízkych Tatier. Bralnaté steny s očarujúcou kvetenou umocňujú veľkolepé výhľady na okolie Liptovskej kotliny s Liptovskou Marou. Samozrejme aj nádherný výhľad na ďumbiersku časť Nízkych Tatier. Plánovanú trasu cez Bôr a Poľanu meníme na návrat po žltej cez rázcestie pod Repiskami a po modrej k autám. Odpočinutí a posilnení aj nádhernými pohľadmi zostupujeme do sedla, ktoré sme pri výstupe obišli. Cestou dolinou Radová si poniektorí doprajú osvieženie v potoku prenikajúcom dolinou. Pekne si to chvíľu užívajú a potom všetci spolu pokračujeme v zostupe k rázcestiu pod Repiskami. Ešte chvíľu modrou po asfaltke a sme v mieste štartu našej túry. Tu končíme dnešnú túru posedením v reštaurácii. Bola to jedna z tých mnohých pekných túr. Nie príliš náročná s nádhernou prírodnou scenériou. Sme veľmi spokojní.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

29.07.2017

Západné Tatry - Račkova dolina, ATC - tu začíname piati dnešný výstup na najvyšší vrch Západných Tatier. Teplota, podľa predpovede meteorológov, na horách vo výške nad 2000 m má byť 8°C. Sme na to pripravení, ale uvidíme. Možno bude viac. Úzkou dolinou popri potoku Račkova kráčame po Náučnom ovčiarskom chodníku s dĺžkou 7 km, ktorý končí v Račkovej doline pri Kolibe pod Klinom. Náučný chodník bol realizovaný Klubom pribylinských turistov a lyžiarov v spolupráci s obcou Pribylina a PSBÚ Pribylina v r. 2016. Prichádzame k rázcestiu Jamníckej a Račkovej doliny. Chvíľu ideme lesným porastom a potom sa pred nami otvára Račkova dolina s panorámou vrchov. Z kvetov tu prevláda fialovo kvitnúca vrbovka (kyprina) úzkolistá, s ktorou ostro kontrastujú žlto kvitnúce byliny. Pekné panely nás oboznamujú s históriou ovčiarstva v tejto doline. Aj prístrešky, ktoré sú tu postavené, si zaslúžia pochvalu. Určite každý turista ocení tieto prístrešky a zrekonštruovanú Kolibu pod Klinom. V kolibe je expozícia fotografií, ktorá približuje verejnosti život bačov a pastierov oviec, ich prejavy v oblasti duchovnej kultúry a folklóru. Aj tu si doprajeme trochu oddychu a natankovanie energie pred výstupom na Bystrú, veď nás čaká poriadny „stúpak“. Trochu sa ochladilo, ale je to aj dobre, lebo sa „neprehrejeme“ a ide sa nám lepšie. Počasie nám praje, a tak máme panorámu Ostredku s Jakubinou (2194 m) a Hrubým vrchom (2137 m) ako na dlani a samozrejme Klin (2173 m). Po pravej strane vidíme Nižnú Bystrú (2163 m) a náš top vrch Bystrú (2248 m). Gáborovou dolinou vystupujeme do sedla Bystré (1947 m) a máme pred sebou asi 270 výškových m na vrchol Bystrej. Pomaly, opatrne a s prestávkami stúpame po štrkovom chodníku cez Blyšť (2155 m). Na vrchol zo sedla nám to trvá viac ako hodinu. No konečne vrchol! Nachádzame si voľné miesto medzi turistami, je ich tu dosť, a usadáme. Nádhernú panorámu Západných, Vysokých a Poľských Tatier a Liptovskú kotlinu s hrebeňom Nízkych Tatier máme ako odmenu za výstup. Tak sedíme a užívame si. Prišiel si nás pozrieť aj krkavec, ktorý si sadol na neďalekú skalu a aj kamzík, ktorý pomaly prešiel po chodníku pod nami. Tak ešte spoločné vrcholové foto a balíme. Po žltej hrebeňom schádzame k chodníku do Bystrej doliny. Štrkovým, serpentínovým a dosť strmým chodníkom schádzame dolu do doliny. Preto nám to trvá trochu dlhšie. Po takomto zostupe sa na chvíľu usadíme na príjemnom trávnatom koberci. Aj nohám doprajeme trocha luxusu. Vyzúvame sa a uľavujeme nohám od obuvi, aby nás v pohode doniesli do cieľa. Oddýchnutí sa vydávame na záverečnú časť túry peknou, ale dlhou Bystrou dolinou popri toku potoka Bystrá. Po pravej strane vidíme Nižnú Bystrú s Ježovou (2043 m) a po ľavej Kotlovú (1982 m). Potok vytvára zaujímavé scenérie a tak je cestou čo obdivovať. Vchádzame do ústia doliny, odkiaľ je pekný výhľad na Kriváň (2494 m). Po ľavej strane je Hrubá kopa (2238 m) a Nefcerská veža (2349 m). Nechávame ich za sebou a červenou popri lese a neskôr lesom pokračujeme k smerovníku Kejdák (960 m). Končíme v ústi Úzkej doliny pri aute. Bola to náročná túra, najmä v takomto horúcom dni, ale sme spokojní, že sme to v zdraví zvládli a pekne si to užili.
Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

01.07.2017

S vyhliadkou na pekné zážitky sa štyria členovia nášho klubu vydali z Čingova náučným chodníkom Kyseľ – Ferrata Horskej záchrannej služby. Počasie im však neprialo. Ferratu prechádzali za silného dažďa, a tak bolo treba viac opatrnosti na šmykľavom teréne a menej obzerania. No zvládli to a pokračovali na Kláštorisko, to už sa počasie trochu umúdrilo. Tu si dopriali oddych a mokré oblečenie vymenili za suché. Oddýchnutí a posilnení pokračovali po modrej cez Čertovu sihoť a ukončili túru v Čingove. Na túto túru budú určite dlho spomínať.


Čítaj viac s obrázkami

17.06.2017

V sobotu ráno sa vydávame siedmi do N. Tatier na Poludnicu. Počasie nie je priaznivé. Pomerne nízka a hustá oblačnosť, čo sa miestami mení na dážď aj s vetrom. No dúfame, že sa počasie trocha umúdri. Začíname v Liptovskom Jáne, kúpele. No tu už poprcháva a je dosť chladno. Je tak 6° C. Tak sa aj podľa toho obliekame. Začína aj pršať a tak chvíľu čakáme v prístrešku, či sa to nezmení. Dážď trochu ustáva, a tak urobíme spoločnú fotku a vyrážame. Už prvá značka na verejnom osvetlení nás zvedie z chodníka. No po chvíli sa vraciame späť a pokračujeme po značenom chodníku cez zjazdovku lyžiarskeho strediska Javorovica. Dá nám zabrať, ale máme pekný výhľad na Liptovský Ján v pozadí s diaľnicou. Tatry sú v oblakoch. Do Sedla Rakytovica prichádzame v daždi. Tu chvíľu postojíme pri chatke a po žltej, stúpajúc prudkým chodníkom, pokračujeme na Poludnicu. Nemáme však žiadne výhľady do okolia. Asi v polovici chodníka po žlte prichádzame k jaskyni Kamenné mlieko vo výške asi 1200 m . Miestni ju poznajú pod menom Židovská jaskyňa. Na prelome rokov 1944 – 1945 sa tu ukrývalo 45 židovských utečencov zo Slovenska a Poľska. Túto udalosť pripomína inštalovaná pamätná doska. Miestami prší, a tak striedavo obliekame a vyzliekame pršiplášte. Stúpajúci chodník je šmykľavý a tak je výstup o to náročnejší. Za dažďa a hmly prichádzame na Prednú Poludnicu (1491 m), kde iba chvíľu postojíme a poďho na Poludnicu.
Podľa slovanskej mytológie je Poludnica démonická bytosť, chrániaca posvätnosť poludnia. V ľudovej tradícii bolo poludnie považované za hodinu duchov, kedy mal vládnuť pokoj. Koho Poludnica zastihla pri práci, mal to spočítané. Niekedy mávala podobu vánku, a preto jej pohyb signalizovalo len vlnenie klasov. Na Slovensku mala podobu devy s partou alebo bosej ženy odetej do dlhého obrusu alebo do otrhanej sukne. Ľudia ju vnímali ako škodlivú bytosť, čo potvrdzuje aj Erbenova balada:
„A zas do hrozného křiku -
„I bodejž tě sršeň sám! -
že na tebe, nezvedníku,
polednici zavolám!“
Prudko stúpajúcim šmykľavým kamenným chodníkom pokračujeme opatrne. Prichádzame na zakvitnutý vrchol Poludnice (1549 m). Samozrejme, že bez pekných výhľadov. Urobíme vrcholovú fotku a prudko klesajúcim šmykľavým chodníkom schádzame. Vo vápencovom skalnom masíve Poludnice sú menšie jaskyne. V jednej z nich si nachádzame miesto na odpočinok a ochranu pred prípadným dažďom. Posedíme, doplníme energiu a pokračujeme v zostupe nad Sedlo pod Kúpeľom. Prichádzame na lesnú čistinku. Tu po zelenej po svažnici lesným chodníkom pokračujeme do Sedla Rakytovica. Cestou prechádzame okolo studničky. Hoci dnes máme vody až – až, zastavujeme sa a posúdime jej chuť. Je výborná. O chvíľu vychádzame na voľné priestranstvo v Sedle Rakytovica. Ešte trochu stúpania lesným porastom a spúšťame sa k lyžiarskemu stredisku Javorovica. Posledné foto nad zjazdovkou, odkiaľ máme pekný výhľad na časť Liptova a v hmle zahalené Západné Tatry. Po zjazdovke zostupujeme k hotelu Ďumbier v Liptovskom Jáne. Lúčime sa s kolegami, ktorí sa išli najesť. My tak trochu premrznutí, ktorí sme v Igorovom aute, ideme okúsiť termálnu vodu kúpaliska hotela Sorea Máj. Zrelaxovaní v termálnej 28°C teplej vode sa ideme najesť do Jánskej koliby a spokojní sa vezieme k domovu. Cestou domov si ešte pozrieme banícku osadu Bindt, patriacu k obci Hnilčík a túru končíme, ako inač, v Medzeve. Aj keď nám Poludnica neposkytla výhľady, ktoré sme očakávali, koniec dobrý, všetko dobré. Sme spokojní.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

16.07.2017

Štyria členovia nášho klubu: Valter Müller, Štefan Schuster, Marián Fekete a Mikuláš Šoltis na žiadosť predstaviteľov obce Vyšný Medzev vyčistili časť starej hámorníckej cesty v lokalite Hummel. Vedie súbežne s náučným chodníkom z V. Medzeva. Za pomoci krovinorezu, motorovej píly a ďalšieho klasického ručného náradia počas piatkového dopoludnia vyčistili pekný kus starej, rokmi zarastenej nepoužívanej hámorníckej cesty.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

09.–11.06

Už XIV. ročník Dňa detí - Deň mladých turistov (stanový tábor), organizovaný KST Prakovce a KST Skoba Vyšný Medzev, sa konal v lokalite Trohánka (Tri studne)v dňoch 09.06. – 11.06.2017. Počas troch dní si všetci účastníci užívali teplé júnové počasie v peknom prírodnom prostredí. Deti sa vyšantili najmä v súťažiach, ktoré pre nich boli pripravené na sobotňajšie popoludnie. Súťažili v streľbe zo vzduchovky, v dávaní prvej pomoci, v hode polienkom do diaľky, v zapamätávaní si zakrytých predmetov, v geografii, pobavil ich Muchov test poznávania rastlín a vyskúšali si prechod a rúčkovanie po lane. Tohto roku pribudlo rúčkovanie po lane a skladanie Rubikovej kocky. Sobotňajšie počasie bolo trochu iné ako piatkové a nedeľňajšie. Už od rána sa postupne obloha zaťahovala tmavými oblakmi, búrka sa točila okolo Trohánky a nakoniec po súťažiach a konzumácii guľáša to prišlo. Spustil sa dážď a chvíľami aj zahrmelo. Sobota už lepšia nebola, aj keď nepršalo stále. V nedeľu to bolo iné. Od rána slnečná pohoda, a tak stany mali možnosť uschnúť. Poobedňajšie balenie bolo v pohode, hoci mnohým sa odtiaľ nechcelo. V neskorých poobedňajších hodinách Trohánka utíchla a účastníci tejto akcie už boli snáď aj doma. Tohoročný XIV. ročník na Trohánke (Tri studne) je za nami, a už teraz sa tešíme na jubilejný XV. ročník. Tak dovidenia o rok. Bola to opäť vydarená akcia z hojnou účasťou mládeže.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

03.06.2017

Kúpele Lúčky ležia v Chočských vrchoch a sú známe liečbou ženských chorôb. V 13. storočí patrili hradnému panstvu Likava. Tu začíname 9-ti výstup na Veľký Choč asfaltkou po červenej. Tento chodník je najstrmšia a zároveň výhľadovo najkrajšia trasa na Veľký Choč. Podľa predpovede počasia má byť teplo, letný deň. Tak len mať dostatok tekutín na zahasenie smädu. Asfaltkou prichádzame k ústiu Jastrabej doliny (645 m), kde odbočujeme a pokračujeme cestou pozdĺž potoka. Po chvíli začíname strmšie stúpať až k prístrešku Žimerová - lúky a prekonávame takmer 400 výškových metrov. Víta nás pekne upravený prístrešok s okolím, priam sa núka na oddych. Tak usadáme, dopĺňame energiu a oddychujeme pred ďalším stúpaním, ktoré nás čaká. Odtiaľ už vidíme aj náš cieľ - Veľký Choč. Chodníkom pokračujeme otvoreným terénom, odkiaľ je pekný výhľad na Malý aj na Veľký Choč. O chvíľu vstupujeme do lesného porastu. Strmé stúpanie nás privádza do sedla Vráca (1422 m) a k miestu leteckého nešťastia. Zo sedla ako na dlani vidíme Malý Choč (1465 m). Asi po pol hodine záverečného stúpania prichádzame na Veľký Choč ( 1608 m), priam na pravé poludnie. Veľký Choč patrí k jednému z najkrajších kruhových výhľadov z vrcholov Slovenska. Je tu dosť rušno. Odpočívame, dopĺňame energiu a kocháme sa nádherným výhľadom na okolitú prírodu. Na záver ešte vrcholová fotka a schádzame tým istým chodníkom po červenej ako sme vystúpili. Je to o niečo náročnejšie, ale presa len nie také, ako pred pár rokmi. Tento chodník obnovili členovia lyžiarsko - turistického klubu Markuška Lúčky spolu s dobrovoľníkmi z Lúčok a blízkeho okolia. Pribudli informačné tabule, bolo obnovené značkovanie, nové smerovníky, opravený chodník a pekný prístrešok na Žimerovských lúkach. Vďaka týmto nadšencom je v súčasnosti trasa bezpečnejšia. Ďakujeme. Po príchode do Lúčok časť účastníkov odchádza domov a ostatní využívajú možnosť zrelaxovať v termálnom bazéne kúpeľov. Aj keď bolo dosť teplo, predsa si odnášame pekné spomienky na túru v Chočských vrchoch.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

20.05.2017

Dnešnú túru začíname z Mníška nad Hnilcom 12-ti a psík Laky, kde sme sa dopravili autobusovým spojom. Z Mníška začíname po zelenej značke smer Hutná hoľa. Najprv mierne stúpame lúčnym porastom. Na chvíľu sa zastavujeme a kocháme sa peknými výhľadmi na oblasť Hnileckých vrchov v popredí s Mníškom nad Hnilcom. Postupne sa stúpanie zväčšuje a tak aj zastávky na odpočinok tomu zodpovedajú. O niečo vyššie máme pohľad aj na Henclovú. Zvedavosť Lakyho nás síce neplánovane zdrží, ale všetko dobre dopadne a my pokračujeme lesným porastom na Hutnú hoľu (1094 m). Tu chvíľu posedíme, dopĺňame energiu a pokračujeme záverečným výstupom na Kloptaň (1153 m). Sme na najvyššom bode dnešnej túry, kde si doprajeme dlhšiu prestávku na oddych a zároveň si môžeme obzerať okolie. Veď odtiaľ sú krásne výhľady na oblasť Volovských vrchov. Je polooblačno a tak Tatry ani Kráľovu hoľu nevidíme. Odpočinutí schádzame z Kloptane cez Akol chatu, kde chvíľu posedíme a schádzame na asfaltku. Na prvej ostrej zatáčke opúšťame asfaltku a nespevnenou cestou pokračujeme rovno po hrebeni až do doliny Hummel. Odtiaľ pokračujeme do Medzeva, kde dnešnú túru končíme, a tak máme ďalšie jarné km za sebou.

Čítaj viac s obrázkami

06.05.2017

V poznávaní krás Slovenska pokračujeme Hnileckými vrchmi. Rozsiahla planina Galmus, ktorou sa dnes prejdeme, je vápencovo – krasová platňa naklonená severne k Hornádskej kotline. Poráčskou dolinou dlhou 9 km je rozdelená na dve časti so západu na východ. Má výšku 700 až 900 m, nad ktorou vystupuje Biela skala (926 m). Úzka krasová dolina, lemovaná vysokými skalnatými zrazmi, je súčasťou NPR Červené skaly. Dolina je v ústí hlboká takmer 400 m a vzdialenosť medzi jej okrajmi dosahuje 1 750 m, kým v horných častiach dosahuje vzdialenosť okrajov 500 – 600 m pri hĺbke 150 m.
Dvomi autami sa deviati dopravujeme na námestie v Krompachoch. Vyberáme z áut všetko potrebné a šoféri odchádzajú do Sloviniek odstaviť auto. My sa zatiaľ prezúvame a obliekame podľa počasia, a tiež si obzeráme okolie. Po príchode šoférov urobíme spoločnú fotku pri soche v parčíku a od smerovníka po zelenej cez most Slovinského potoka začíname dnešnú túru planinou Galmus. Najprv asfaltkou okolo chatiek popri potoku Jarček a potom nespevnenou lesnou cestou prekonávame takmer 600 výškových metrov na Bielu skalu. Miestami máme pekné výhľady na Hnileckú vrchovinu a na sviežu jarnú zeleň, ktorá nás obklopuje a upokojuje. Je to balzam na oči aj na dušu. Pred vrcholom sa zelená spája zo žltou a prichádzame na Bielu skalu – 926 m. Je odtiaľ pekný výhľad južným smerom na Volovské vrchy a pod nami na časť Sloviniek. Usadáme na lavičku, dopĺňame energiu a kocháme sa jarnou prírodou Volovských vrchov. Je polooblačno, ale slniečko nás zahrieva svojimi lúčmi, tak si to užívame. Zberáme sa ďalej, ale ešte spoločné vrcholové foto na najvyššom bode dnešnej túry. Žltou pokračujeme na Galmus, chata. Prechádzame popri upravenej studničke Harmanka s možnosťou posedenia pri ohníčku. My však pokračujeme ďalej. Pri smerovníku poľovnícka chata Galmus (740 m), kde je výdatný prameň pitnej vody, chvíľu postojíme a pokračujeme po modrej. Prechádzame miestami, odkiaľ máme Spišské podhradie so Spišským hradom a okolitými obcami ako na dlani. Pri smerovníku Zbojský stôl stretávame furmana s pekným koníkom, a tak chvíľu debatujeme. Ešte jedno foto a pokračujeme v putovaní po planine. Pred Borisovom (872 m), po dohode, opúšťame modrú a odbočujeme vľavo po lesnej ceste prudko dole. Prichádzame na asfaltku, po ktorej chvíľu kráčame. Pred nami sa rozprestierajú lúky a nad nimi na vŕšku obec Poráč, ktorú obchádzame. Z cesty schádzame a spúšťame sa do doliny. Odtiaľ žľabom vymytým vodou a zasypaným lístím prudko schádzame do doliny. Je to dobrodružná cesta... No v pohode sa dostávame k Rekreačnému stredisku „Úsmev“ Poráčska dolina. Chvíľu si posedíme na múriku, aby si oddýchli nohy a po červenej sa vydávame Poráčskou dolinou. Do doliny vstupujeme po niečom, čo kedysi bola asfaltka. Po pravej strane sa týčia skalné bralá, čo umocňujú pohľad na okolitú krajinu Poráčskej doliny. Po chvíli červenou vstupujeme do lesa a chodníkom vedúcim nad cestou súbežne s ňou pokračujeme dolinou. Prechádzame okolo pekne obnovenej drevenej zvonice. Chodníkom pokračujeme až Pod Suchincom, kde už schádzame na cestu a pokračujeme popri Poráčskom potoku. Prichádzame na miesto, kde cestu križuje potok a tu po lávke prechádzame na druhú stranu potoka. Miestami preteká po ceste voda, ktorá vyteká z bočných prameňov, takže si zmočíme obuv. Pred Čiernym bocianom obchádzame rampy, ktoré tu asi osadili súkromníci vlastniaci chaty. Aj chata Čierny bocian je v súkromných rukách, a tak sa žiadne občerstvenie nekoná. Kedysi patrila ŽB Slovinky a bola otvorená pre verejnosť. Je tu však výdatný upravený prameň vody. Pred záverečnými kilometrami si tu chvíľu oddýchneme, naberieme vodu z prameňa a pokračujeme do Sloviniek. Tu už nás čakajú naše dopravné prostriedky. Prezúvame a prezliekame sa, a o chvíľu sme už na ceste domov. Cestou sa zastavujeme v Helcmanovciach v reštaurácii Zlatý orol. Je tu pekné prostredie, ale na jedlo čakáme pomerne dlho. No, čo už...? Aj tak nám to náladu nepokazí. V prírode sme si užili krásny deň.

Čítaj viac s obrázkami

22.04.2017

V sobotu ráno čakáme štyria na autobusovej zastávke na námestí v Medzeve. Pred pár dňami snežilo, a tak na okolitých vrchoch vidno sneh. Predpoveď počasia je aprílová. No uvidíme. Autobus zo Štósu prichádza a s ním aj ďalší dvaja naši súputníci, ktorí nastúpili pri moste. Nastupujeme a o chvíľu sa už vezieme smer Jasov. Tu vystupujeme a od smerovníka modrou prichádzame k Jasovskej jaskyni. Chodník nás privádza ku kláštornému cintorínu s krížovou cestou. Cintorín bol voľakedy oplotený liatinovým plotom, po ktorom v súčasnosti niet ani pamiatky. Z betónového múrika trčia iba pahýle stĺpikov, akoby ich niekto odrezal a ... smutný pohľad. Schádzame na asfaltku k rybníku, ktorou vedie modrá značka popri rybníku a popri potoku Teplica. Cestou míňame zverník. No nemáme šťastie, lebo nič nevidíme. Oteplilo sa, a tak upravujeme oblečenie. Mierne stúpame až k smerovníku Teplický les. Je iba opretý o strom a na inom mieste. Doplatil na ťažbu dreva a teraz potrebuje oporu. Na čistinke je pripravená metrovica. Pri smerovníku je peň asi s dvojmetrovým priemerom, ktorý zostal po drevenom obrovi. Všetci šiesti sa na ňom fotíme. Ktovie čo si všetko pamätal? Na tomto mieste modrú opúšťame a pod Igorovým vedením poľovníckym chodníkom pokračujeme k Šugovskej vyhliadke. To sa už stúpanie zväčšuje, no zato máme pekné výhľady na hrebeň Volovských vrchov s Kloptaňou. Prichádzame pod Šugovskú vyhliadku a o chvíľu už na nej stojíme. Je polooblačno, no miestami presvitá slnko. Máme výhľad na zasnežené Volovské vrchy. Radosť nám urobil aj rozkvitnutý poniklec, ktorý sme tu nečakali. Skladáme plecniaky, usadáme a pri debate dopĺňame energiu. Príjemne sa sedí, ale je čas, a tak balíme a pokračujeme na Jasovskú planinu. Cestu nám spestruje prvosienka jarná, ktorej je tu hojne. Pred sedlom Železná brána dievčatá pokračujú po planine a nás ostatných ešte Igor zavedie na hrebeň skál, ktoré susedia so Šugovským vrchom. Nachádzame tu už odkvitnuté poniklece. Je tu pekný výhľad do okolia. Ďalšie pekné vyhliadkové miesto. Vraciame sa späť a schádzame do sedla. Po dohode dievčatá pokračujú ďalej po modrej na Križnú poľanu. My si ešte cestou prezeráme Gordánovu jaskyňu vedľa chodníka, ktorej vstupný otvor je zasypaný hromadou lístia. Vraciame sa na chodník a pokračujeme tiež na Krížnu poľanu. O chvíľu kráčame snehom pokrytým chodníkom, ochladilo sa. Sneh je mokrý. Cestou nám ešte spŕchne. Skrátka aprílové počasie. Od smerovníka Krížna poľana pokračujeme žltou pod Jelení vrch do Medzeva. Stále kráčame po zasneženom chodníku až do sedla Pod Špičiakom. Tu už sneh skoro nevidno. Dievčatá sú pred nami a stretávame sa u Terky v Grunte. Chvíľu posedíme a odchádzame domov. Aj keď bolo počasie aprílové, túra sa vydarila.

Čítaj viac s obrázkami

08.04.2017

Plánovanú túru v Hnileckých vrchoch meníme na Zádiel. Zo Zádiela sa jedenásti vydávame náučným chodníkom (NCH) Zádielska tiesňava na Zádielsku planinu. Cestu nám skrášľujú jarné kvietky a rašiace stromy. Veľké množstvo rozkvitnutých hlaváčikov jarných, poskromne prvosienky jarné a sem tam aj poniklec. Z NCH máme pekný výhľad do Zádielskej tiesňavy s Cukrovou homoľou. Počasie máme aprílové. Je oblačno, sem tam mrholí, trochu slniečka, a tak vidíme nad Zádielskou tiesňavou nádhernú dúhu. V prístrešku ovčinca usadáme na balíky slamy a s chuťou konzumujeme, čo sme si nabalili. Posilnení prichádzame na vyhliadku Na skale s výhľadom na kolmé steny tiesňavy s dominantnou Cukrovou homoľou. Planinou pokračujeme zelenou po NCH Horné lúky, ktorý končí v Hačave. Tu na lúkach nachádzame to, čo sme nad Zádielom nevideli, poniklec. Často ho vidíme vedľa chodníka. Je v plnom kvete. Pri smerovníku Bez vody opúšťame NCH a pokračujeme po modrej. Chvíľu ešte lúkami a potom vchádzame do lesného porastu. Tu chodník prudko klesá do Blatnickej doliny. Vstupujeme na asfaltku, ktorou popri potoku Blatnica prichádzame k chate Bystrina v závere Zádielskej tiesňavy. Cestou obdivujeme salamandru škvrnitú, ktorá nás prišla pozdraviť. Trochu nám pózuje pred fotoaparátom. aby sme mali nejakú pamiatku. Lúčime sa a odchádzame. Chata je v prevádzke, a tak nám dobre padne chvíľu si posedieť a občerstviť sa pred záverečnými metrami. Občerstvení vstupujeme na NCH Zádielska tiesňava. Obdivujeme jej majestátnosť a krásu. Blatnický potok tu vytvára pekné kaskády, ktoré nás sprevádzajú až k ústiu tiesňavy. Je čo obzerať, a už sme na parkovisku, kde máme autá. Túru končíme v jasovskom kempingu pri dobrej večeri. Neplánovaná ale pekná jarná túra.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

25.03.2017

Dedinka Lipovce leží na rozhraní pohorí Branisko a Bachureň. Tu začíname dnešnú túru desiati. Ideme za spoznávaním NPR Kamenná baba v podcelku Smrekovica, súčasťou ktorej je Lačnovský kaňon s dĺžkou 2 km a výškou stien 100 – 120 m. Parkujeme pri ZŠ, odkiaľ od smerovníka asfaltkou po červenej prichádzame k ústiu Lačnovského kaňona. Preteká ním Kamenný potok, ktorého koryto je momentálne suché. Iba miestami je vidno vodu, ktorá vyteká z podzemia. Je tu niekoľko mostíkov a jeden rebrík, skôr schodíky so zábradlím. Nad kaňonom vpravo sa pekne vyníma 60 m vysoký skalný útvar Mojžišov stĺp. Pri smerovníku Lačnovský kaňon (610 m) zabočíme doľava a po žltej sa poberáme na Červenú skalu (875 m). Tesne pod vrcholom sa nachádza skala vysoká asi 40 m zvaná Vrátnica. Poobzeráme sa, urobíme pár fotiek a vraciame sa späť k bizarným skalným útvarom s priľahlými názvami v kaňone. Chvíľu posedíme pri prístrešku v závere kaňona a pokračujeme do Lačnova, ktorý bol v roku 1996 vyhlásený za pamiatkovú zónu. Nad dedinkou prechádzame na zelenú, ktorou sa dostávame do hôľneho sedla Magura (990 m). Pekné výhľadové miesto. Tu už po červenej okolo peknej studničky vstupujeme do sedla Bachureň (1000 m). O chvíľu sme na jeho vrchole (1081 m). Bol to pôvodne kruhový výhľad, no dnes iba čiastočný. Máme však možnosť vidieť Vysoké Tatry, Kráľovu hoľu a Levočské vrchy. Dnes sú čiastočne v oblakoch. Chvíľu si tu pohovieme a vraciame sa späť do sedla Bachureň. Pokračujeme ďalej po červenej. Prechádzame sedlom Magura a s peknými výhľadmi na okolie kráčame lúkami do sedla Buče (870 m). Krajina nám pripomína zmenšenú Silickú planinu. Vystupujeme na kopec Mindžová (920 m) s takmer kruhovým výhľadom. Urobíme vrcholové foto a schádzame do sedla Mindžová (860 m). Meníme farbu a po modrej sa chvíľu spúšťame lesným porastom, potom už len lúkami k smerovníku Lipovce, cintorín (614 m). Odtiaľ už len asfaltkou cez dedinu popri potoku prichádzame na parkovisko pri miestnej ZŠ. Prezúvame sa a prezliekame, nasadáme do áut a s peknými zážitkami z dnešnej túry usadáme v reštaurácii Kaštieľ Fričovce. Spokojní sa vraciame domov.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

11.03.2017

Potulky po Silickej planine začíname dvanásti a nový člen psík Laky prehliadkou Silickej ľadnice. Je to najnižšie položená ľadová jaskyňa na Slovensku. Ľad je tu všade, na terase, na schodoch vedúcich k vyhliadkovej plošine a čiastočne aj na nej. Po zľadovatelých schodoch schádzame na plošinu veľmi opatrne. Ešteže je tu zábradlie. Pod previsom visia dva cencúle, ktoré nám pripomínajú, že sme v ľadnici. Nejaké foto a vraciame sa k autám na parkovisku. Presúvame sa na horný koniec Silice, k smerovníku pri cintoríne. Tu po červenej začíname naše putovanie po planine. Pofukuje dosť studený vietor, tak sa primerane obliekame. Cestou sa zastavujeme pri Jašteričom jazere (Silické jazero). Leží na západnom úpätí vrchu Fabiánka (633 m n. m.). Je to najväčšie krasové jazierko na Slovensku, pri ktorom je studňa s vahadlovým mechanizmom pre napájanie dobytka. Jazierko je v štádiu zániku. Chvíľu odpočívame, doplníme tekutiny a pokračujeme. Pri chate Rakyta (524 m) nasleduje malá technická prestávka a ideme ďalej. Pár metrov pred rázcestníkom Zajačia brána stojí vedľa chodníka kríž. Miesto tragédie, kde ukončil svoj život mladý motorkár. Od rázcestníka pokračujeme planinou po zelenej ku Škridlovému košiaru. Sme v lesnom poraste a tak bez vetra je to príjemnejšie. Ukázalo sa aj slniečko. Na čistinke odkladáme batohy a vyberáme miesto na sedenie. Vybaľujeme proviant a dopĺňame energiu. Sedí sa tu príjemne v závetrí a so slnkom nad hlavou. Aj Laky sa uvelebil a keď sa chystáme ďalej nejaví záujem. Asi je unavený. No sám tu nechce zostať, tak nás nasleduje. Lesný porast sa strieda s lúkami. Prechádzame cez Škridlový košiar (540 m), ktorý je už dnes minulosťou. Zostala tu len murovaná búdka a asi zásobník na vodu. Pokračujeme lesným porastom. Z najbližšej čistinky máme výhľad na vysielač Dievčenská skala. Pod Dievčenskou skalou (580 m) začíname prudko stúpať k vyhliadke. Počasie nám praje, a tak máme pekné panoramatické výhľady. Zľava vidíme zasneženú Kráľovu hoľu aj s Orlovou a Vysoké Tatry, ale nie celkom jasne, hrebeň Volovských vrchov so Skaliskom, Zlatým stolom a Pipitkou. A samozrejme Rožňavskú kotlinu s Rožňavou a Krásnou hôrkou. Pokocháme sa výhľadmi a vraciame sa späť. Po zelenej pokračujeme k Lukáčovej bučine (608 m) a tu po modrej sa vydávame do Silice. Ešte zastavenie pri zvislej studňovej priepasti Malá Žomboj a pokračujeme v našom putovaní Silickou planinou. Porasty sa striedajú s lúkami a prechádzame aj škrapovými poliami. Vietor porozháňal oblaky, a aj keď pofukuje vetrík, máme nádherné počasie. Konečná a nasadáme do áut. Cestou prechádzame popri jazeru Farárova jama, ktoré je kaprovým rybárskym revírom. Túru končime posedením s večerou v penzióne Réva pod Turnianskym hradom.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

19.02.2016

Rok 2016 je za nami a s ním aj turistická sezóna. Valter Müller zahájil schôdzu prečítaním jej programu. Predseda klubu Filip Lang zhodnotil sezónu 2016 a vyhlásil aj najlepšieho turistu klubu za rok 2016. Stal sa nim Mikuláš Šoltis, ktorému predseda odovzdal putovný pohár klubu. Podpredseda Valter Müller vyhodnotil stav finančných prostriedkov za rok 2016. V diskusii boli dané návrhy do plánu turistických akcii pre rok 2017 a rôzne..
KST Skoba praje v roku 2017 všetkým členom pevné zdravie a veľa pekných turistických zážitkov.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

01.01.2017

Aj tohto roku v prvý januárový deň sa zišli turisti z okolitých obcí. Asi 80 ich prišlo privítať nový rok 2017. Kloptaň nás privítala snehovou pokrývkou a slnečným počasím. Máme nádherné výhľady na okolitú krajinu s panorámou Tatier a Kráľovej hole. Je to pekný začiatok nového roka. Dnes je to síce bez ohňostroja, ale nálada je výborná. Ešte spoločná fotka a poniektorí účastníci sa pomaly začínajú rozchádzať, aby za svetla dorazili domov.

V novom roku 2017 želáme všetkým stále dobrú náladu, pevné zdravie a veľa pekných turistických kilometrov.

Čítaj viac s obrázkami

26.12.2016

Tohoročný štefanský výstup na Kojšovskú hoľu sme absolvovali za teplotnej inverzie. Počas výstupu na Kojšovskú hoľu máme krásne výhľady na hmlou zahalené doliny, z ktorých vyčnievajú kopce ako ostrovy v mori. Vrchol Kojšovskej hole je tohto roku bez súvislej snehovej pokrývky a takmer bez vetra. Pohľady na okolitú krajinu sú nádherné. V bufete chaty Erika sme si dali stretnutie s turistami z Prakoviec. Dobre sa nám s nimi sedí, ale je čas na návrat domov. Balíme a vydávame sa na spiatočnú cestu do Medzeva, kde prichádzame ešte za denného svetla.

Čítaj viac s obrázkami

Copyright: Ing.Jaroslav Stehlík 1999 - 2019