Dnes je Sobota 19.01.2019. Meniny má Drahomíra. Zajtra Dalibor.

26.12.2013

Tradičný výstup na Kojšovskú hoľu je aj poslednou túrou roku 2013. Za pekného a na toto ročné obdobie teplého počasia sa nás ráno zišlo pätnásť. Z Vyšného Medzeva po žltej prichádzame na sklad dreva, kde si doprajeme oddych a urobíme spoločné foto. Pokračujeme na Trohánku a cez Tri studne (969 m) stúpame k rázcestiu Biely kameň (1110 m). Cez Spálenicu (1140 m) pokračujeme na Kojšovku. Počasie sa mení, ochladzuje sa a okolitá príroda je pokrytá inovaťou. Prechádzame okolo zrekonštruovanej chaty Erika a pokračujeme na vrchol Kojšovskej hole. Tu na vrchole je všetko biele od inovati a fúka čerstvý vietor. Urobíme vrcholové foto a sme radi, keď sa môžeme posadiť v príjemne vykúrenom bufete chaty Erika. Čajovňa Katka je uzavretá. Pookriati sa vraciame po červenej a na Bielom kamení odbočujeme na modrú cez Rozsypaný kameň (1060 m). Odtiaľ chvíľu po zelenej, potom po neznačkovanom chodníku prichádzame opäť na žltú a končíme v Medzeve. Bola to pekná bodka za turistickým rokom 2013.

KST SKOBA PRAJE V ROKU 2014 VŠETKÝM MILOVNÍKOM PRÍRODY VEĽA KRÁSNYCH TURISTICKÝCH AKCIÍ.
Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

07.12.2013

Ráno pri moste, na rázcestí doliny Goldzeifen a Hummel, sa zišli „až“ dvaja členovia Skoby. Po chvíli čakania sa vydali po modrej cez Goldzeifen na Zbojnícku skalu. Snehu bolo pomenej a pomerne teplo. Z chodníka už boli odstránené popadané stromy a tak cesta ubiehala v pohode. V sedle Jedľovec sa na chvíľu zastavili, urobili dokumentačné foto a po červenej hrebeňovke pokračovali ďalej. Trochu sa „stratili“ pred prameňom a odbočili skôr. Tým si predĺžili túru, ale v pohode vyšli na Zbojnícku skalu. Chvíľu postáli a pohli sa ďalej. Hoci boli trochu v závetrí, bolo cítiť čerstvý vietor. Aby veľmi nevychladli, pokračovali ďalej na Kloptaň. Zastávka na oddych, zápis do vrcholovej knihy a pár fotiek. Hoci boli výhľady, Tatry vidieť nebolo. Odtiaľ po neznačenom chodníku pokračovali k „Tajge“, kde sa spustili k Akol chate. V akom stave je, to zdokumentovali. Od Akol chaty na drevosklad a potom po asfaltke k Medzevu. Asfaltku opustili na jednej zo zákrut a pokračovali lesným chodníkom až k rybníku „Káva“ v Hummli. Ďalej opäť po asfaltke až do Medzeva. Bola to pekná prechádzka zimnou krajinou.

Čítaj viac s obrázkami

26.10.2013

V sobotu ráno, niečo po ôsmej, sa autobusovou linkou odvážame do Jasova. Z autobusovej zastávky cez železničné priecestie ideme po modrej k rybníku. Tu pri rázcestníku pokračujeme po žltej k Ladislavovej vyvieračke. Na začiatku miestami podchádzame alebo obchádzame popadané stromy. Neskôr už kráčame pohodlným lesným chodníkom. Počasie je tak akurát na turistiku, takže ideme v pohode až k vyvieračke. Ladislavova vyvieračka (420 m) sa nachádza na Jasovskej planine. Vidíme tu aj kaplnku sv. Ladislava, ktorá bola obnovená a zrekonštruovaná koncom 90 - tych rokov 20. storočia. V 15. storočí tu stál kostol sv. Ladislava. Tu si chvíľu oddýchneme, urobíme niekoľko fotiek. Občerstvíme sa vodou z prameňa a pokračujeme po žltej ďalej lesným porastom. Neskôr žltú opúšťame a neznačeným chodníkom sa dostávame na modrú do Miglinca. Chodníkom prechádzame popod skalnaté útvary, ktoré sú po pravej strane chodníka. Je to rozprávková krajina. Prechádzame popod Vysokú (706 m), ktorá sa týči vľavo. Chodníkom prechádzame niekdajšími jabloňovými sadmi k pamätníku zavraždených maďarských vojakov z II. svetovej vojny. Tu sa nachádza aj chata, pri ktorej si môžeme posedieť. Odkladáme batohy, usadáme a dopĺňame energiu. Je tu pekne, ani sa nám nechce ísť ďalej. Posilnení vstávame, balíme a pokračujeme po modrej k rázcestníku vyvieračka Miglinc (570 m). Odtiaľ po žltej vystupujeme na planinu. Chvíľu kráčame miestami pomedzi stromy a opúšťame žltú značku. Odbočujeme vpravo a vstupujeme do lesného porastu. Prechádzame cez cestu, ktorou vedie zelená značka z Moldavy nad Bodvou do sedla Železná brána a pokračujeme lesným porastom až na Šugovskú vyhliadku. Je tu pekný výhľad na Medzev a okolie. Po chvíli schádzame neznačeným chodníkom, ktorý nás privádza na modrú do Šugova a odtiaľ po zelenej chodníkom do Medzeva. Bola to posledná jesenná túra. Za pekného jesenného počasia ju absolvovalo šesť členov Skoby, piati hostia a maskot Kubo.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

12.10.2013

Sobotňajšie ráno po nočnom daždi je prísľubom na pekný deň. Parkujeme neďaleko smerovníka ružínskeho mosta – Vodná nádrž Ružín, most (327 m n. m.). Po zelenej asfaltkou a potom širokou lesnou cestou začíname výstup na Sivec. Miestami je hmla. Neskôr z cesty odbočujeme vpravo cez polorozpadnutý môstik a chodníkom pokračujeme pomedzi stromy a kríky. Ideme chvíľu a opäť cez polorozpadnutý môstik vstupujeme na lesnú cestu, ktorá nás privádza na čistinku. Pomedzi nízku oblačnosť vykukuje slniečko, čo je prísľub na zlepšenie počasia. Odtiaľ by sme úž mali možnosť vidieť náš cieľ – Sivec, ak by nebola oblačnosť. Pokračujeme až do sedla Priehyba pod Sivcom (640 m n. m.), kde už vidíme modrú oblohu a zdraví nás slniečko. Chvíľa oddychu pri náučnej tabuli a asi po 30 minútach strmého výstupu vstupujeme na skalnatý vrchol Sivca (781 m n. m.). Je inverzia, v dolinách je hmla. Vidíme iba vrcholky okolitých kopcov ako ostrovy v mori. Je to nádherný pohľad. Tatry nevidíme, lebo sú zahalené oparom. Nevadí. Sedíme, kocháme sa farbami jesennej prírody a samozrejme urobíme aj niekoľko fotiek. Ešte spoločná fotka a schádzame späť k autám. Odtiaľ odchádzame do Kojšova a po žltej pokračujeme až k rampe, kde zaparkujeme. Ideme si pozrieť Turniská. Týčia sa na južnom svahu vápencového hrebeňa Murovaná skala. Od rampy pokračujeme po vlastných chvíľu po asfaltke, ďalej vľavo cez drevený môstik, lúkou k rázcestníku Pod Murovanou skalou (590 m n. m.) a lesným porastom vystupujeme k Turniskám. Sú to štyri skalné útvary v tvare veží, čiže turní. Sú obľúbeným miestom skalolezcov, čo vidno aj na skalných stenách. Sú tu skoby a stopy po nich. Usádzame sa pod klenbou Najvyššej turne, dopĺňame energiu a obdivujeme všetko to krásne, čo príroda vytvorila. Ešte chceme zájsť na Folkmarskú skalu, tak balíme a ideme ďalej. Chodníkom bez značenia prechádzame popod zaujímavé skalné steny Murovanej skaly. Keď takto ideme hodnú chvíľu, je jasné, že chodník nevedie k nášmu cieľu. Konečne nachádzame značený chodník a zisťujeme, že sa musíme vrátiť po tomto chodníku späť. Chodník nás privádza opäť na Turniská. Čas pokročil, a tak Folkmarská skala sa nekoná. Schádzame späť k rampe, kde máme autá a dnešnú túru v počte daväť neočakávane končíme. Tak nabudúce.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

28.09.2013

Tak, ako každoročne, aj v túto septembrovú sobotu Spolok priateľov Volovských vrchov v spolupráci s Kúpeľmi Štós a. s. zorganizovali už XI. ročník Štóskej päťdesiatky. O 7.30 sa uskutočnila prezentácia účastníkov na 15 a 50 km trasu. Zišlo sa cca 40 turistov, ktorí si za pekného jesenného počasia prišli aktívne oddýchnuť v krásnej prírode Volovských vrchov. Tí, ktorí si vybrali trasu na Zlatý stôl, sa vyviezli do Starej Vody kúpeľným autobusom. Odtiaľ sa ďalej vydali po modrej a miestami aj bez značenia. Zlé značenie je dôsledkom lesnej kalamity a ťažby. Tak si neraz zašli mimo chodníka, čo je v súčasnosti v lesoch Volovských vrchov bežné. Preto si treba dať dobrú časovú rezervu, keď sa vydáme na túru v tejto lokalite. Tí, čo sa vydali na 15 km trasu, sa vyviezli autobusovou linkou na zastávku Švedlár – Nižné Hrable. Odtiaľ popri Bystrom potoku sa vydali k začiatku Priechodného kanálu (tiež štôlňa Márie Terézie)pod Malou Hekerovou (1089 m n. m.). Odtiaľ, spolu so skupinou zo Zlatého stola, prešli kanálom do Smolníka na autobusovú zastávku a autobusovou linkou sa vrátili do Štós kúpeľov. Tu bol pre nich pripravený dobrý guláš a aj diplom za účasť. Vo večerných hodinách sa pre účastníkov konala zábava. Akcie sa zúčastnilo desať členov Skoby. Všetci boli spokojní. Dovidenia o rok.

Čítaj viac s obrázkami

14.09.2013

Najdlhšia tiesňava Slovenského raja Veľký Sokol sa nachádza v NPR Sokol. Túru začíname od rázcestia Sokol – horáreň (610 m n. m.). Po žltej, cez môstik, ponad Veľkú Bielu vodu, popri potoku Sokol, vstupujeme do ústia rokliny. Zatiaľ pohodlne chodníkom. Na chvíľu sa voda v potoku stráca, aby sa opäť objavila v koryte. Táto časť je ešte v lesnom poraste. Vstupom do zúženej časti rokliny prekračujeme popadané stromy a kmene. V tomto čase je v potoku málo vody. Takto prechádzame takmer celou roklinou Veľký Sokol, ktorá prechádza do Rothovej rokliny. Niekde sme nútení použiť lavičky, rebríky, kamene, stúpačky a reťaze. Všetko je mokré, tak kráčame opatrne, najmä po schodíkoch a rebríkoch. Takto zdolávame impozantný Malý a Veľký vodopád. Všetci dvanásti to zvládame veľmi dobre, tak pohodovo pokračujeme až ku smerovníku Glacká cesta (895 m n. m.). To už kráčame lesným porastom. Tu po červenej pokračujeme na Glac, bývala horáreň (985 m n, m.). Obedňajšia prestávka, vybaľujeme zásoby a na záverečnú cestu dopĺňame spálené kalórie. Akosi sa ochladilo a tak obliekame niečo z batoha. Počasie je premenlivé, miestami je hmla, ale nakoniec sa vyčasí. Posilnení vstávame, lebo ak sedíme, cítime chlad a tak pokračujeme a vydávame sa na Malú poľanu. Malá poľana, rázcestie (990 m n. m.), tu sa na chvíľu zastavíme a pokračujeme ďalej červenou ponad roklinu Veľký Sokol. Ideme širokou lesnou cestou k nášmu cieľu. Občas sa zastavíme, nazrieme do rokliny, ak je vôbec niečo vidieť pre hustý lesný porast a pokračujeme veselo ďalej. Sme v cieli. Bola to náročná ale na zážitky bohatá a pekná túra. Škoda, že nám nesvietilo slniečko. Prechod roklinou by bol býval zaujímavejší. Možno nabudúce.

Čítaj viac s obrázkami

31.08.2013

Poslednú tohoročnú tatranskú túru absolvujeme do Belianskych Tatier - Kopské sedlo. Z Tatranskej Kotliny za pekného slnečného dňa sa autobusom v počte piati, premiestňujeme do Ždiaru. Tu popri potoku Biela, cez lúku, okolo hotela Magura pokračujeme k smerovníku Monkova dolina pod Pšotovskými Turňami (940 m n. m.). Ideme takmer otvoreným terénom s výhľadmi na Belianske Tatry. Odtiaľ lesným chodníkom začíname trasu náučného chodníka popri Rígeľskom potoku. V tomto ročnom období preteká ním málo vody. Zatiaľ ideme mierne stúpavým chodníkom, pri ktorom sú miestami umiestnené lavičky. Vystupujeme z lesného porastu, stúpanie je náročnejšie, no máme výhľad na okolité vrcholy. Zastavujeme sa pri náučnej tabuli umiestnenej pri potoku (1500 m n. m.), kde si môžeme oddýchnuť. Je tu pekný výhľad do doliny na Ždiar a Bachledovú a ak by nebol opar, tak aj na Tri koruny. Na svahu Ždiarskej vidly vidíme kamzíka. Kľukatý chodník nás privádza do otvoreného terénu. Takto pokračujeme až pod Široké sedlo, kde je stúpanie až do sedla miernejšie a končí drevom vykladaným chodníkom. Tu sa zastavujeme a s ostatnými turistami obdivujeme kamzíky, pasúce sa po obidvoch stranách doliny. Pri nore nám pózujú svište, tak ich chvíľu pozorujeme. Zakrátko sme v Širokom sedle (1826 m n. m.), kde si doprajeme zaslúžený oddych a posilnenie na ďalšiu cestu. Po pravej strane máme Ždiarsku vidlu (2142 m n. m.) a zľava Hlupy (2016 m n. m.). Zo sedla obdivujeme panorámu Tatier, ktorá je úchvatná. Aj počasie nám praje. Najbližšie k nám je Jahňací štít (2230 m n. m.) a vľavo Kozí štít (2111 m n. m.), v pozadí vľavo sa týči Lomnický štít (2634 m n. m.) a ďalšie tatranské vrcholy. Pokračujeme do Vyšného Kopského sedla (1933 m n. m.), pár záberov a schádzame do Kopského sedla (1750 m n. m.). Dlho sa nezdržíme, foto pre dokumentáciu a schádzame do Doliny Bielych plies, kde v závere doliny je Veľké Biele pleso (1612 m n. m.). Na chvíľu sa zastavíme, prehodíme pár slov s prítomnými turistami, opúšťame modrú a pokračujeme zelenou k chate Plesnivec (1290 m n. m.). Kráčame otvoreným terénom, no ten sa postupne mení na lesný porast. V mieste, kde chodník prudko klesá traverzou, otvára sa nám pohľad na Skalné vráta (1620 m. n. m). Chodníkom klesáme až k chate. Zastavujeme sa, dopĺňame energiu a relaxujeme pohľadmi na okolitú prírodu. Neskôr balíme a pokračujeme k rázcestiu pri Šumivom prameni. Tu pokračujeme po modrej do obce Tatranská Kotlina, kde máme zaparkované auto. Túra sa vydarila, počasie nám prialo a máme pekné zážitky. Hurá nášmu výletu, nezmokli sme a sme tu. Bola to krásna túra.

Čítaj viac s obrázkami

24.08.2013

KST Skoba sa zúčastnila brigády organizovanej Karpatskonemeckým spolkom vo Vyšnom Medzeve. Cieľom brigády boli prípravné práce pre informačné tabule náučného chodníka zameraného na históriu hámorníctva a baníctva vo Vyšnom Medzeve. Počas dňa sme stavali základné stojany pre informačné tabule, v počte 4 ks, na vybraných miestach budúceho náučného chodníka. Po celodennej náročnej práci nám dobre padlo aj záverečné občerstvenie. S pocitom, že sme niečo urobili pre rozvoj turistiky a propagáciu miestnych pamätihodností, sme sa rozišli s prísľubom ďalšej spolupráce s organizátorom tejto akcie.

Čítaj viac s obrázkami

03.08.2013

Prvá túra v tomto roku do Vysokých Tatier sa uskutočnila za slnečného počasia. Zo Starého Smokovca sa vydávame po zelenej na Hrebienok a ďalej po červenej k Zamkovského chate, kde opäť po zelenej vstupujeme do Malej Studenej doliny. Otvára sa nám pekný výhľad na okolité štíty a v pozadí nad Malým a Veľkým hangom Téryho chatu. Od Téryho chaty pokračujeme zelenou do Kotliny pod Sedielkom. Tu po žltej cez Priečne sedlo, (2352 m n. m.), najexponovanejšie miesto túry, zabezpečení reťazami, prechádzame popod Streleckú vežu (2130 m n. m.) okolo Sivého plesa, Ľadového plesa, Starolesnianskeho plesa a Sesterských plies až k Zbojníckej chate (1960 m n. m.). Sedíme, kocháme sa nádhernými výhľadmi a dopĺňame kalórie, ktoré sme vydali. Počasie nám praje, takže môžeme obdivovať krásu Tatier.
Oddýchnutí zostupujeme po modrej Veľkou Studenou dolinou. Prechádzame okolo Dlhého a Vareškového plesa a prechodom cez Veľký Studený potok pokračujeme dolinou popri potoku až k rázcestníku Nad Rajnerovou chatou. Tu pokračujeme po červenej na Hrebienok a odtiaľ po zelenej do Starého Smokovca, kde túru končíme. Túra sa vydarila a všetci štyria máme načo spomínať.

Čítaj viac s obrázkami

26.07.2013

Ďalšie vrcholy Západných Tatier sme sa vydali spoznávať piati členovia Skoby za premenlivého počasia. Túru začíname z parkoviska Bobroveckej Vápenice (700 m n. m.) kamenistou lesnou cestou po žltej značke k rázcestiu na Tokarinách. Tu pokračujeme spolu s červenou magistrálou až po ústie Jaloveckej doliny, kde odbočujeme doľava a po ľavej strane Jaloveckého potoka vstupujeme do doliny. Chodníkom prechádzame cez bočný prítok Jaloveckého potoka a pokračujeme po lesnej ceste. Po chvíli vystupujeme po chodníku z dna doliny a prechádzame na jej ľavý svah. Začína pršať, obliekame plášte a pokračujeme traverzou popri potoku. Po chvíli dážď ustáva. Miestami nás hreje slnko, ale o chvíľu opäť spŕchne. Prechádzame cez niekoľko drevených mostíkov, ktoré preklenujú prítoky Jaloveckého potoka. Dolinu spestruje aj niekoľko menších vodopádov na Jaloveckom potoku a jeho prítokoch. Takto pokračujeme až k rázcetníku Pod Lyscom. Tu ústi Poliansky potok do Jaloveckého potoka. Opúšťame žltú, ktorá pokračuje cez Bobroveckú dolinu do sedla Pálenica. Pokračujeme upraveným chodníkom po modrej značke do doliny Parichvost. Prichádzame k odbočke na Salatín cez Hlbokú dolinu (zelená), pokračujeme stále po modrej popri Jaloveckom potoku dolinou Parichvost. Vystupujeme z lesa a vchádzame do pásma kosodreviny. Prechádzame na druhú stranu potoka. Tu už začína strmší výstup. Zastavujeme sa, je čas na doplnenie energie a oddych. Počasie sa nezlepšuje. Svah, ktorým vedie chodník na Baníkovské sedlo je zahalený v oblakoch. Občas sa oblaky na chvíľu zdvihnú a ukáže sa hrebeň, kde vidíme pohyb turistov. Je tu pekný výhľad na dolinu Parichvost, ktorú pomaly opustíme. Kľukatým chodníkom prechádzame kosodrevinou a vstupujeme na hôľny vrch. Je to záver modrej, ktorá nás privádza do Baníkovského sedla. Akosi nám počasie nepraje. Oblaky zahaľujú pekné výhľady zo sedla. Iba na okamih sa zdvihnú a opäť nám znemožnia výhľady. Spoločné foto a vystupujeme na Pachoľu (2167 m n. m.), najvyšší bod dnešnej túry. Odtiaľ pokračujeme hrebeňom na Spálenú (2083 m n. m.). Máme výhľad na Roháčsku dolinu a jedno z jej plies, Baníkov, Hrubú kopu, Ostrý Roháč, Volovec a ďalšie vrchy Západných Tatier. Počasie je veľmi premenlivé a aj výhľady. Opäť nás zahaľujú oblaky. Na Salatín pokračujeme cez miestami exponovaný hrebeň Skriniarok. Exponované miesta sú istené reťazami. V závere hrebeňa máme pekný výhľad na dvojvŕšie Salatín. Schádzame do sedla pod Salatínom. Počasie sa mení, Salatín sa zahaľuje do oblakov a tak vrchol nevidíme. Stúpame iba podľa značiek, ale vyššie už len podľa vyšľapaného chodníka. Konečne vrchol (2048 m n. m.) a cez závoj oblakov vidíme pred sebou smerovník. Pokračujeme k nemu, urobíme foto a úbočím po ľavej strane zelenou sa spúšťame do Hlbokej doliny. Počasie sa mení, oblačnosť sa zdvíha a máme nádherný výhľad do doliny, vľavo na Salatín a dolinu Vrece. Prechádzame cez Hlboký potok. Po pravej strane sa týči Lysec (1830 m n. m.) a pod ním Jalovská hora (1697 m n. m.). Kráčame trávnatým svahom popri Hlbokom potoku, ktorý pri vstupe do lesného porastu opúšťame. Lesným porastom klesáme až k rázcestníku Parichvost, kde pokračujeme vpravo po modrej popri Jaloveckom potoku až po rázcestie Pod Lyscom. Pokračujeme vľavo po žltej Jaloveckou dolinou a túru končíme tam kde sme ráno začínali, v Bobroveckej Vápenici. Hoci to bola veľmi náročná a dlhá vysokohorská túra a aj počasie nám veľmi neprialo, všetci sme radi, že sme ju šťastlivo absolvovali. Zostanú nám krásne spomienky. Tešíme sa na ďalšiu túru.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

12.06.2013

V dňoch 07.06 – 09.06.2013 sa konal IX. ročník Dňa detí - Dňa mladých turistov (stanový tábor), organizovaný KST Prakovce a KST Skoba Vyšný Medzev.
Pôvodný termín 31.05. – 02.06. bol pre nepriaznivé počasie zrušený. Od piatka poobedia sa začali schádzať turisti a organizátori a vyrastal stanový tábor. V sobotu od rána sa pripravoval tradičný guľáš. Prichádzali ďalší, najmä priatelia z Prakoviec a ďalší priaznivci. Voľnú chvíľu pred súťažami využili deti na loptové hry, na volejbal a futbal. Pred obedom sa začali pripravovať jednotlivé stanovištia pre súťaže. Súťažilo sa v týchto disciplínach: streľba zo vzduchovky, prechod po lane, prvá pomoc pri úrazoch, Muchov test stromov a krov a hádzanie baganče na cieľ. Všetci súťažiaci boli odmenení sladkosťami a prví traja z každej kategórie dostali pekné vecné ceny. Z ponuky cien si mali možnosť vybrať podľa záujmu. Po súťaži, vďaka kuchárovi a kuchtíkom, sme si pochutnali na perfektnom guľáši. Trochu nás pokropilo, ale nakoniec vyšlo slniečko a opäť bola pohoda. Večer sa konal táborák, pri ktorom sme si za sprievodu gitary spoločne zaspievali a zabávali sa do neskorého večera. Vďaka dobrému počasiu aj v nedeľu, sme si v pohode pobalili veci a rozišli sa s tým, že si o rok túto vydarenú akciu opäť zopakujeme. Dovidenia o rok!

Čítaj viac s obrázkami

11.05.2013

Dnešné jarné kilometre absolvujeme výstupom na Stolicu (1477 m n. m.), ktorá je najvyšším vrchom Stolických vrchov a aj Slovenského rudohoria. V počte piati a jeden hosť začíname v rázovitej obci Rejdová po žltej do sedla Olochova jama (1085 m n. m.). Kráčame až na koniec zástavby a vchádzame na lúku bez ďalšieho značenia. Pokračujeme priamym smerom a prichádzame k tabuli náučného chodníka. Ďalšie značenie nachádzame podľa mapky na tabuli a stúpaním pokračujeme po žltej. Pohodovo kráčame chodníkom, ktorý ide po vrstevnici, až do sedla Olochova jama (1080 m n. m.). Počasie máme ako na objednávku. Tu si doprajeme prestávku. Je tu sklad drevnej guľatiny, ktorá sa ponúka, aby sme si posadali a doplnili vydané kalórie. Odtiaľ pokračujeme po zelenej cez Grúň (1197 m n. m.) na Stolicu. Hôľny vrchol bol povestný kruhovým výhľadom, teraz je čiastočne zarastený a výhľad je miestami obmedzený. Tu končí diaľková turistická trasa Rudná magistrála, ktorá začína v Zlatých Moravciach. Aby sme niečo videli, prechádzame na otvorené priestranstvo. Na severe vidíme Kráľovu Hoľu s Vysokými Tatrami, ale muráňska strana je v slabom opare, tak toho veľa nevidíme. Vraciame sa trocha okľukou na zelenú a schádzame späť do sedla Olochova jama. Trochu meníme trasu a namiesto do Brdárky, vraciame sa do Rejdovej. Tu končíme dnešné jarné kilometre.

Čítaj viac s obrázkami

27.04.2013

Aj keď začíname v Medzeve, skutočný začiatok je vo Vyšnom Medzeve pred kostolom pri fontáne. Je nás sedemnásť skobistov, traja hostia z Egreša a havkáč Kubo. Vydávame sa po žltej značke, ktorú na vyšnom konci opúšťame. Pokračujeme chodníkom vľavo popri kaplnke a o chvíľu vstupujeme do lesa. Neznačeným chodníkom stúpame až na drevosklad pod Strážnym vrchom (774 m n. m.). Miestami prekonávame polom a kľučkujeme medzi porastom. Cestou sa Kubo osviežuje v barine, ktorá je na chodníku. Chvíľu si pohovie, otriasie sa a pokračuje ďalej. Na drevosklade oddychujeme. Tu už pokračujeme po žltej a asi za hodinku sme na Trohanke (969 m n. m.). Počasie nám praje, usadáme, vyťahujeme zásoby, konzumujeme a kocháme sa jarnou prírodou. Hrebeňovkou po červenej pokračujeme na Kloptaň. Cestou prekonávame polámane stromy a v tienistom poraste aj snehové polia. Pod Kloptaňou na slnečnej čistinke naberáme sily pre výstup na vrchol. Konečne sme na Kloptani (1153 m n. m.). Slnečná obloha nám spríjemňuje posedenie pod vyhliadkovou vežou. Vybaľujeme, čo máme v batohoch, zapisujeme sa do vrcholovej knihy a relaxujeme. Je opar a tak Tatry spoznávame iba podľa bielej snehovej pokrývky. Kráľovu hoľu nevidíme. Kubo si tiež hovie a spokojne nás pozoruje. Po čase sa spúšťame hrebeňom a pokračujeme na Zbojnícku skalu, kde tradične posedíme a obdivujeme okolitú krajinu. Strmé klesanie k chate Zbojnícka skala (Sadilenkova chata) dá zabrať našim kĺbom. Sme radi, keď si môžeme oddýchnuť pred záverom dnešnej túry pri chate. Je tu pohoda a aj pitná voda. Ešte netušíme, čo nás čaká. Oddýchnutí opúšťame priestor pri chate a pohodovým chodníkom sa spúšťame k Medzevu. Opäť máme v ceste pováľané stromy, ktoré obchádzame a hľadáme chodník. Tu sa chvíľu zdržíme, ale opäť sme na značenom chodníku a v pohode pokračujeme do cieľa. Niečo po 18. hodine sme v Medzeve. Bola to pekná, ale náročná, najme kvôli polomom, celodenná túra. Unavení na tele, ale spokojní na duši, lebo tak je to po turistike v peknej prírode.

Čítaj viac s obrázkami

13.04.2013

Na sobotu boli predpovedané celodenné prehánky, ale ráno to tak nevyzerá. Mračien ubúda a očakávame slnečný deň. Z námestia odchádzame jedenásti na ďalšie jarné kilometre. Ideme Gruntom po žltej až k Domovu dôchodcov. Tu pokračujeme vpravo lesom, neznačkovaným chodníkom (lesnou cestou). Stúpame po ceste, ktorá je bez snehu ale bahnitá a ťažbou dreva dosť zničená. Na ceste stretávame žaby, ktoré sa sťahujú do pokojných vôd, aby splnili svoju biologickú úlohu. Opúšťame bahnitú cestu a pokračujeme chodníkom, miestami po snehu. Stúpame a snehu pribúda. Je ho tu ešte dosť, slnko tu ešte nemá takú moc. Z chodníka máme výhľad na Štós kúpele a okolité vrchy. Prechádzame popri priepasti, podľa mapy by to mala byť Jelenia priepasť. Mokrým snehom stúpame svahom k Jeleniemu vrchu. Konečne sme na hrebeni, kde si chvíľu oddýchneme. Snehu je tu tak akurát. Pokračujeme, brodíme sa snehom a prichádzame na žlté značenie. Odbočujeme na čistinku tesne pred Jelením vrchom, ktorá je bez snehu a usadáme. Vychutnávame si hrejivé lúče jarného slniečka a konzumujeme baťohové zásoby. Posilnení pokračujeme na Jelení vrch. Opäť sa chvíľu brodíme snehom, až kým nevkročíme na slnečný svah bez snehu. Tesne pred vysielačom nás prekvapí prehánka. Padá ľadovec, ktorý sa mení na dážď. Dážď prestáva a vydávame sa na spiatočnú cestu sedlom pod Špičiakom, brodiac sa snehom, po žltej značke.. Schádzame zo sedla, snehu už je pomenej. O chvíľu sa spúšťame chodníkom bez snehu, ale v závere nás opäť prekvapí dažďová prehánka. Ale to už sme v Grunte, v závere nášho výletu, kde nám už neprší. Dovidenia nabudúce.

Mikuláš Šoltis

Čítaj viac s obrázkami

29.03.2012

Prvý jarný deň je už za nami, ale počasie je akési popletené. Sneženie, veterné a chladné počasie nás sprevádza na dnešnej túre. Takmer celodenné sneženie nás, sedem nadšencov, sprevádza Slovenským krasom a ešte pomerne vysoká snehová prikrývka. Za intenzívneho sneženia vystupujeme na Turniansky hrad, urobíme pár fotiek a po modrej pokračujeme cez Hradnú stráň na Zádielsku planinu k vyhliadke. Odtiaľ pokračujeme k ústiu tiesňavy. Stále sneží a tak sme radi, keď sa usádzame v chate v závere doliny. V teple chaty oddychujeme a dopĺňame energiu na prechod Zádielskou tiesňavou. Popri Blatnickom potoku schádzame k parkovisku, kde dnešnú túru za jarnými kilometrami končíme. Tešíme sa na ďalšie, veríme, že už naozaj jarné kilometre.

Čítaj viac s obrázkami

16.03.2013

Vo štvrtok a v piatok zima ukázala, že sa nechce vzdať svojho žezla. Záveje a kalamita boli toho dôkazom. Snáď preto sa nás zišlo iba šesť. Sobotňajší deň nám však praje. Hoci je slnečné a pomerne teplé počasie, aj tak meníme trasu. Nevieme, čo nás čaká zalesneným terénom na trase do Jablonovského sedla. Začíname z Kečova (328 m n. m.) po červenej značke k Silickej ľadnici (503 m n. m.) cez rázcestie Pod Dlhým bralom, Silickú Brezovú a Bukový vŕšok. Prechádzame po teréne bez snehu, ale pri jaskyni je ho ešte tak akurát. Po teplých dňoch je ľadu pomenej, ale schody sú zľadovatené, tak schádzame obozretne na terasu. Z upravenej terasy nazeráme do chladného útrobia jaskyne, pretože jaskyňa je verejnosti neprístupná. Je 1100 metrov dlhá a 110 m hlboká. Urobíme spoločnú fotku a pokračujeme v prvom jarnom výšľape po žltej cez Závoznú ku Gombaseckej jaskyni (260 m n. m.), kde končí naša prvá túra v rámci 100 jarných kilometrov.

Čítaj viac s obrázkami

17.02.2013

Schôdza prebiehala v duchu 10. výročia založenia KST Skoba Vyšný Medzev. Vedúci Filip Lang vyhodnotil činnosť klubu za uplynulých desať rokov. Bol vyhlásený najlepší turista klubu za rok 2012 - Terka Gedeonová. V diskusii odzneli pochvalné slová na činnosť klubu, ktorý je už dobre známy širokej verejnosti svojimi aktivitami. Všetkým členom KST Skoba prajeme veľa krásnych zážitkov v turistickom roku 2013.

Čítaj viac s obrázkami

26.1.2013

Trochu mrazivé a premenlivé počasie aj tohto roku prilákalo hojný počet turistov k výstupu na Sľubicu. Sypký sneh, ktorý bol takmer všade, bol dosť namáhavý. Hoci nebolo ideálne jasno, predsa sme mali možnosť pokochať sa pohľadom na naše Tatranské vrchy. Tak ako každoročne, aj tohto roku si odnášame pekné spomienky, účastnícky list a odznak z výstupu. Podľa organizátorov výstupu sa zúčastnilo 201 účastníkov. Nás skobistov bolo 5.

Čítaj viac s obrázkami

05.01.2013

KST Volovec Rožňava, Mesto Rožňava a Obec Čučma zorganizovali už 35. ročník výstupu na Volovec. Trasa Čučma – Nad Solnou – Malá skala – Skalisko – chata Volovec – Čučma, kultúrny dom. Účastníci pripomínali mravcov na mravenisku. Dobre pripravená akcia prilákala turistov zo širokého okolia, aj zo zahraničia. Ani dosť silný vietor na vrchole neodradil milovníkov zimnej turistiky. Zišlo sa ich neúrekom, aby si užili víkend v snehovom kráľovstve a pokochali sa výhľadmi zo Skaliska (1293 m n. m.). Tu sa k milovníkom turistiky prihovoril viceprimátor Mesta Rožňava. Chata Volovec im poskytla možnosť zohriať sa horúcim čajom a zabudnúť na dotieravý vietor. V kultúrnom dome v obci Čučma bol záver akcie. Dovidenia na 36. ročníku.

Čítaj viac s obrázkami

01.01.2013

Skončil sa starý a prišiel nový rok 2013. Turisti z Medzeve, Prakoviec a okolia sa opäť zišli na novoročnom výstupe na Kloptani.
Počasie nádherne nakoľko nám svietilo Slnko.
Želáme všetkým veľa dobrých kilometrov v zdraví.

Čítaj viac s obrázkami

Copyright: Ing.Jaroslav Stehlík 1999 - 2019