Dnes je Sobota 19.01.2019. Meniny má Drahomíra. Zajtra Dalibor.

26.12.2012

Tak ako každoročne aj toho roku sme turistický rok ukončili výstupom na Kojšovku. Hmla a namrznutý sneh, ktorý sa miestami prebáral, nás sprevádzal počas výstupu. Pod Tromi studňami opúšťame žltú a neznačeným chodníkom šľapeme zamrznutou krajinou. Po chvíli prichádzame na zelenú, po ktorej pokračujeme na Rozsypaný kameň. Odtiaľ po modrej na Biely kameň a červenou hrebeňovkou cez Spálenicu na Kojšovku. Zostávame pod vrcholom. Hmla nám na chvíľu odkrýva okolitú krajinu, takže aspoň nejaké výhľady. Ešte pár záberov a spúšťame sa k čajovní Katka, kde sa môžeme zahriať teplým čajom, posedieť a oddýchnuť si. Spiatočnú cestu absolvujeme tou istou trasou. Aj keď nám počasie celkom neprialo, sme spokojní s poslednou túrou roku 2012.
KST SKOBA PRAJE V ROKU 2013 VŠETKÝM MILOVNÍKOM PRÍRODY VEĽA KRÁSNYCH DNÍ STRÁVENÝCH PRI TURISTICKÝCH AKCIÁCH.

Čítaj viac s obrázkami

08.12.2012

Mariánske nám., sobota 7.30 hod, teplota 12° C a sneh. Účastníci: traja členovia Skoby a štvornohý kamarát Kubo. Na dnešnú túru sa vydávame Gruntom po žltej. Pred Domom dôchodcov opúšťame žltú a pokračujeme po neznačkovanom chodníku.Snehu úmerne pribúda. Po chvíli nás Kubo upozornil na prebiehajúcu srnku. Stúpame svažnicou zasneženým chodníkom a tu sa prvýkrát zastavujeme a dopĺňame energiu. Stromy bez listov nám umožňujú výhľad na okolitú krajinu a Medzev. Chvíľu postojíme a pokračujeme ďalej. Na chodníku nás stopy privádzajú k nore divej mačky. Pod Javorinou (436 m) obchádzame skalu, v ktorej je diera. Obozretne do nej nazeráme, ale nevieme čo to je. Pokračujeme chodníkom, ktorý nás privádza opäť na žltú do sedla pod Špičiakom. Odtiaľ stúpame chodníkom do sedla Krížna poľana. Tu urobíme technickú prestávku a po zelenej pokračujeme do sedla Železná brána. Zastavujeme sa a doprajeme si občerstvenie. Odtiaľ máme výhľad na hornú časť Zádielskej doliny a snehom pokrytú krajinu. Opúšťame sedlo a spúšťame sa do Šugova. Cestou vidíme srnky, na ktoré nás upozornil Kubo. Túru končíme v Ranči Šugov, kde sa pri teplom čaji zohrejeme.

Čítaj viac s obrázkami

17.11.2012

Druhá tohoročná brigáda sa konala v Škole v prírode vo Vyšnom Medzeve. Zrána za chladného počasia sa zišlo 7 členov Skoby. Krovinorezom, motorovou pílou, hrabľami a hlavne vlastnými rukami sme zveľadili dosť zanedbanú záhradu. Dielo sa podarilo, hoci nie celkom podľa našich predstáv. Bola to výpomoc pre jedného z našich sponzorov. Vďaka všetkým, ktorí sa zúčastnili aj tejto brigády a priložili ruku k dielu.

Čítaj viac s obrázkami

13.10.2012

V spolupráci s Karpatsko nemeckým spolkom (KNS) Vyšný Medzev a MO Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) sme ráno s náradím a odhodlaním nastúpili pred OÚ vo V. Medzeve na každoročnú brigádu. Tentoraz sme obnovovali starý hámornícky chodník - Scheida Liese, ktorý viedol z V. Medzeva až do doliny Hummel k terajšej rybárskej chate. Vystrojení pracovným náradím (hrable, motyky, čakany, píly a iné) sme postupne odstraňovali porast, ktorý medzičasom vyrástol na chodníku. Čakanmi a motykami sme upravovali nerovnosti. Hrabľami sme vyhrabávali lístie a zrovnávali chodník. Keďže nás bolo 12, išlo nám to pomerne rýchlo. Už cca o 10:00 hod. sme sa stretli so skupinou MO SRZ, ktorá postupovala z opačného smeru a úspešne sme dielo dokončili. Po práci nám dobre padol guláš a občerstvenie, ktoré pre nás pripravil KNS. Vedenie KST Skoba ďakuje svojim členom za dobre vykonanú prácu.

Čítaj viac s obrázkami

06.10.2012

Jubilejný X. ročník Štóska päťdesiatka, organizovaný Spolkom priateľov Volovských vrchov, sa konal za typického jesenného počasia. Po prezentácií sa na plánovanú túru vydalo 34 priaznivcov pešej turistiky. Túra začínala z Uhornianskeho sedla (999 m), do ktorého sme mali zabezpečený dovoz. Trasa viedla po červenej značke cez vrch Pipitka (1225 m), Osadník (1186 m), Skorušina (1028 m), Štóske sedlo (785 m) a Štós kúpele (625 m). Začíname v Uhornianskom sedle (drevosklad), kde robíme spoločné foto a lesnou cestou mierne stúpame k Malej Pipitke (1087 m). Lesným porastom ideme iba chvíľu a pred nami sa otvára krajina polomu. Kopce s lesným porastom sú dnes úplne holé. Chvíľami sú zahalené hmlou. Je tu veterno, tak sa viac oblečieme. Iba pahýle stromov stoja ako memento toho, čo sa stalo - mesačná krajina. Takouto krajinou ideme popod Malú Pipitku až k lesníckej chate pod Pipitkou (1148 m) – odbočka zo značkovanej trasy. Tu si niečo doprajeme z vlastných zásob. Odpočinutí s novými dojmami pokračujeme po červenej značke na Osadník (1186 m) cez Pipitku (1203 m). Spod Osadníka (1155 m) sa predierame lesným porastom, lebo chodník je „zarúbaný“. Po chvíli sme opäť na značenom chodníku, ale nie dlho. Po kalamite a lesnej ťažbe opäť hľadáme značený chodník. Je to smutné, že turistická magistrála Slovenska (Cesta hrdinov SNP) je v takom stave už niekoľko rokov. Značenie je obnovené, ale chodník je miestami neprechodný. Konečne vychádzame z lesného porastu na svažnicu, ktorá vedie pod Skorušinu (1000 m). Zastavujeme sa až pri poľovníckej chate, ktorá je vľavo, pár metrov pod chodníkom. Tu si vychutnáme teplé lúče jesenného slnka, dorazíme zásoby a podebatujeme. Je tu pohoda, ani sa nám veľmi nechce pokračovať ďalej. Ale čo už, vstávame, balíme a cez Štóske sedlo schádzame do Štós kúpeľov. Nasleduje večera v priestoroch jedálne Štós kúpele, odovzdávanie účastníckych diplomov a zábava. To bol záver jubilejného X. ročníka Štóskej päťdesiatky. Dovidenia o rok ... a dúfajme, že chodníky budú v lepšom stave.

Čítaj viac s obrázkami

29.09.2012

Po tatranských túrach sme sa vydali do blízkeho okolia na nám dobre známu Kojšovku. Zo Zlatej Idky lesným porastom po pohodlnom chodníku šľapeme na rázcestie Spálenica. Počasie je tak akurát. Je polooblačno, sem tam sa ukáže slniečko, ale nie nadlho. Na Spálenici si chvíľu oddýchneme a doplníme energiu. Je odtiaľ čiastočný výhľad aj na Šarišskú vrchovinu. Pokračujeme na Kojšovku (1246 m). Na vrchole Kojšovky podúva čerstvý
vietor, a tak niečo na seba nahodíme. Chvíľu si obzeráme okolitú krajinu a schádzame dole okolo mierových stĺpov k čajovni Katka. Tu si dáme „baťohové“ zásoby a kúpime si k tomu teplý čaj. Je dobre si posedieť v teple čajovne. Oddýchnutí pokračujeme do Idčianskeho sedla. Tu si ešte posedíme a pozorujeme cyklistov, ktorí sa okolo nás pohybujú. Vstávame a spúšťame sa do Zlatej Idky. Došli sme do cieľa dnešnej túry.

Čítaj viac s obrázkami

15.09.2012

Centrálny hrebeň Nízkych Tatier, tiež Kráľovohoľské Tatry – Orlová (1840 m n. m.), náš dnešný cieľ. V počte 17 začíname z Pohorelej po modrej značke výstup na Orlovú, cez rázcestie Pod Úplazikom. Tu pokračujeme bez stúpania po svažnici, no značenie nevidíme. Až pred vstupom do lesného porastu, kde začína opäť stúpanie, objavujeme modrú značku. A tak pokračujeme k útulni pod Adrejcovou (1410 m). Tu posedíme, dopĺňame energiu a kocháme sa panorámou okolia a vrcholkami Vysokých Tatier, týčiacich sa nad oblakmi. Počasie nám praje. Je slnečno, dohľadnosť je dobrá, tak sa môžeme kochať krásami slovenskej prírody. Odpočinutí pokračujeme červenou značkou hôľnym chodníčkom a kosodrevinou popod Andrejcovú (1520 m). Odtiaľ klesáme do Ždiarskeho sedla (1473 m), kde je polorozpadnutá bývala koliba, slúžiaca ako núdzový turistický prístrešok. Pokračujeme trávnatým chodníkom, ktorý vstupuje do lesného porastu a začína stúpať. Po chvíli stúpania opúšťame lesný porast a trávnatým chodníkom stúpame na Bartkovú (1790 m). Tu stretávame jej menovcov - Bartkovcov, ktorí podľa tabule majú tu každoročne v septembri stretnutie. Bartková je pekný kruhový výhľadový skalný vrchol, tak sa máme čo obzerať. Tu hore je dosť veterno. Pred výstupom na Orlovú si urobíme prestávku. V okolí vrcholu je brusnicový porast s dozretými brusnicami a tak si aj zamaškrtíme. Sú vynikajúce. Oddýchnutí pokračujeme klesaním a stúpaním na Orlovú (1840 m). Urobíme vrcholovú fotku. Väčšia skupinka pokračuje na Kráľovu hoľu a ostatní sa so šoférmi vraciame späť. Stretneme sa na Pustom poli. Schádzame z Orlovej a vraciame sa na Bartkovú. Spúšťame sa do Ždiarskeho sedla a popri kolibe lesným chodníkom, ktorý nás privedie na širokú svažnicu a neskôr na asfaltku, schádzame do Pohorelej. Prichádzame k autám, odkladáme batohy a ešte si naberieme z prameňa kyselku, tzv. Pohorelský medokýš a pokračujeme do Pustého poľa. Tu pozberáme našu „väčšinu“ a vraciame sa domov s novými zážitkami a dojmami.

Čítaj viac s obrázkami

18.08.2012

Giewont (1 894,5 m n.m.), poľský národný vrch v Červených vrchoch (Západné Tatry) nepatrí medzi najvyššie vrcholy Tatier, ale je jedným z najvýznamnejších a najnavštevovanejších vrcholov poľskej strany pohoria. Na vrchole je umiestnený 15 metrov vysoký oceľový kríž, ktorý možno vidieť zo Zakopaného, odkiaľ dnešnú túru začíname. Pred vstupom do doliny Bystrej v Kużnice platíme poplatok za vstup. Odtiaľ pokračujeme po modrej značke kamenným chodníkom k chate Hala Kondratowa. Po pravej strane vidíme Kasprov vrch (1987 m n. m.), na ktorý s Kużnice vedie lanovka. Modrou pokračujeme až po Giewont, kde sa pripája na červenú značku, po ktorej stúpame na vrchol. Tesne pod vrcholom ideme po reťazami istenom chodníku. Skaly na chodníku sú na tomto úseku hladké, preto tie reťaze. Je to tu ako na púti. Stále prúdi dav hore a dole. Z vrcholu sú výhľady na okolité tatranské vrcholy. Majestátne pôsobí oceľový kríž na vrchole, pri ktorom si posedíme, urobíme foto a opatrne schádzame po kamennom chodníku. Červenou značkou sa spúšťame dole, zídeme takmer 600 výškových metrov a sme na rázcestí s čiernou značkou. Pokračujeme po červenej dolinou Strażyska až do Zakopaného, kde končíme dnešnú túru na parkovisku pri autách. Počasie nás nesklamalo a tak 8 členov klubu má na čo spomínať.

Čítaj viac s obrázkami

04.08.2010

Otrhance s dĺžkou vyše 6 km, sú výrazným hrebeňom, ktorý oddeľuje Račkovu dolinu od Jamníckej doliny. Najvyšším bodom je Jakubiná (2194 m n. m.), druhý najvyšší vrch Západných Tatier. Začíname po modrej značke z ústia Račkovej doliny ATC (890 m n. m.). Prechádzame po moste nad riečkou Račková, ktorá preteká Úzkou dolinou. Táto nám robí spoločnosť až k rázcestiu Jamníckej a Račkovej doliny, kde sa zlieva Račková s Jamníckym potokom. Cestou sa pristavíme pri priehrade na riečke Račková. Na čo slúžila, nie je nám jasné, je v nej minimálna hladina vody. Od rázcestia pokračujeme po žltej na Nižnú lúku. Tu začíname po zelenej značke stúpať na Malé Otrhance (Ostredok). Ideme „nekonečným“ lesným porastom, ktorý končí kosodrevinou. Odtiaľ máme výhľad na Liptov, napravo máme Račkovu dolinu a hrebeň Bystrej, naľavo Jamnícka dolina a hrebeň Baranca s priľahlými vrchmi. Prechádzame Malými Otrhancami (1674 m n. m.), klesáme do sedla pred Nižnou Magurou a znova stúpame. Na Nižnej Magure (1920 m n. m.) chvíľu oddychujeme, odtiaľ sú už výhľady veľkolepejšie a pozeráme, koľko výstupov a zostupov nás čaká až po Hrubý vrch. Sú to dosť veľké prevýšenia. Máme čo šľapať, ale máme na čo pozerať, tak únava ustupuje do pozadia. Cez kopce sa prevaľujú oblaky, ktoré občas zakryjú aj slnko, ale opäť sa ukáže. Na Ostredku (2049 m n. m.) usadáme, ujedáme zo zásob, a to čo sme vypotili, dopĺňame z fliaš. Máme výhľad na Baranec, Smrek, Baníkov s Kopami, Plačlivé, Ostrý Roháč, Volovec, Hrubý vrch, Jakubinu, Klin a hrebeň Bystrej. Opäť zostupujeme a stúpame na Vyšnú Maguru (2095 m n. m.), aby sme zostúpili do sedla pod Jakubinou. Výstup na Jakubinu (2194 m n. m.) nám dá zabrať. Konečne vrchol. Odpočívame, kocháme sa panorámou Západných Tatier a Roháčmi. Trochu odpočinutí pokračujeme cez sedlo na Hrubý vrch. Zo sedla vidíme kamzíky na hrebeni Hrubého vrchu. Po chvíli sa stratili, vyplašili ich turisti, ktorých pod vrcholom stretávame. Vraj ich mali na dosah. Pekný zážitok. Prechádzame Hrubým vrchom (2137 m n. m.), kde začína štátna hranica s Poľskom a spúšťame sa do Hrubého sedla, aby sme vystúpili na posledný vrch dnešnej túry – Končistú (1994 m n. m.). Na čas nám prevaľujúce sa mračná cez sedlo zahaľujú pohľad do Poľska. Prevalia sa cez sedlo a opäť sa vyjasní. Na Končistej sa nezastavujeme, ale v Račkovom sedle si posedíme. Pokocháme sa Račkovou dolinou s plesami, dodáme si energiu z našich zásob. Opúšťame štátnu hranicu a pomaly sa spúšťame do Račkovej doliny. Zostupujeme chodníkom po kamennej sutine. Opatrne zostupujeme. Miestami je chodník dosť strmý. Pri zostupe obdivujeme plesá (1697 m n. m.), ktoré sa v slnku a vo vetre trblietajú. Prechádzame okolo prameňa, kde si ešte naplníme fľaše a pokračujeme v zostupe ku Kolibe pod Klinom (1571 m n. m.). Obdivujeme aj vodopády na Račkovej. Cestou míňame mladú Poľku s kojencom. Čudujeme sa, že sa dala na také chodníčky. Pred ňou ide manžel asi s dvojročným chlapčekom. Zastavíme sa pri kolibe, ktorá je najvyššie položená na Slovensku. Mostíkom cez Gáborov potok pokračujeme Račkovou dolinou, ktorá sa zdá nekonečná. Prechádzame popri maringotke lesných robotníkov a vstupujeme do lesného porastu. Klesanie nemá konca kraja. Zatiahlo sa, začína pršať, ale o chvíľu dážď prestáva. Konečne prichádzame na rázcestie Račkovej a Jamníckej doliny. Odtiaľ podľa smerovníka je to 30 min. k Úzkej doline. Vykročíme rezkejšie a po pol hodine sme v cieli túry. Bola to jedna z tých ťažších túr, ale nádherná, bohatá na zážitky. Túry sa zúčastnilo 9 členov klubu.

Čítaj viac s obrázkami

07.07.2012

Spoznávanie Roháčov sme odštartovali zo Zverovky od parkoviska pred závorou. Dnešnú túru začíname po asfaltke po červenej značke cez Adamcuľu (1185 m n. m.) k Ťatliakovej chate pri rovnomennom plese. Chata v roku 1963 vyhorela, zachovala sa iba budova lyžiarne, v ktorej je dnes bufet (1374 m n. m .). Tu opúšťame asfaltku a pokračujeme prírodným chodníkom po zelenej značke do sedla Zábrať (1656 m n. m.), ďalej po žltej k rázcestiu na vrch Rákoň (1876 m n. m.). Vstupujeme na slovensko – poľskú štátnu hranicu. Pred sebou vidíme Volovec a za ním sa týči náš cieľ - Ostrý Roháč. Výstup na Ostrý Roháč patrí medzi najnáročnejšie túry Západných Tatier. Strmým stúpaním popri slovensko – poľskej hranici dosahujeme Volovec (2063 m n. m.). Tu opúšťame hranicu a po červenej značke sa spúšťame do Jamnického sedla (1908 m n. m.). Odtiaľ stúpame veľmi náročným terénom, kde je prechod bez reťazí dosť problematický. Opatrne prechádzame týmto úsekom. Dosahujeme prvý vrchol Ostrého Roháča (2088 m n. m.). Máme pekný výhľad na okolité i vzdialenejšie vrcholy a Roháčske a Jamnické plesa. Prechádzame cez druhý vrchol a zostupujeme do sedielka. Odtiaľ strmo vystupujeme až na rázcestie pod vrcholom Plačlivého (2075 m n. m.). Štvorica vystupuje na vrchol. Pokračujeme do Smutného sedla (1962 m n. m.), kde si doprajeme zaslúženú chvíľu oddychu. Máme výhľad na Žiarsku dolinu, Ostrý Roháč, Volovec, Baranec a ďalšie vrcholy Západných Tatier. Opúšťame Smutné sedlo a po modrej značke zostupujeme k rázcestiu v Smutnej doline. Odtiaľ pokračujeme po zelenej značke okolo Prvého Roháčskeho plesa (1563 m n. m.), ktoré je zo štvorice plies najväčšie. Pri Štvrtom plese (1718 m n. m.) pokračujeme po modrej značke Spálenou dolinou k Roháčskemu vodopádu (1340 m n. m.). Dokumentárne foto a pokračujeme po modrej značke k rázcestiu Adamcuľa, kde asfaltkou po červenej ukončíme dnešnú túru na parkovisku. Bola to jedna z najnáročnejších túr, ale výhľady, ktoré sme mali, stáli zato. Sme unavení, ale spokojní. Už teraz sa tešíme na ďalšiu peknú túru.

Čítaj viac s obrázkami

23.06.2012

Výstup na Veľký Choč začíname z Vyšného Kubína (522 m n. m. - rodisko básnika P. O. Hviezdoslava) po zelenej značke. Okolité kopce sú v oblakoch. Dúfame, že takto nebude aj na V. Choči a budeme sa môcť kochať peknými výhľadmi. Až po smerovník Zásadce ideme mierne stúpavým lesným terénom. Prechádzame lúčkou k okraju lesa k smerovníku Zásadce (745 m n. m.), odkiaľ začíname strmo stúpať. Pri tomto chodníku sa nachádza 21 m dlhá korózna jaskyňa v Jazvinách, ktorá je pre verejnosť neprístupná. Až po rázcestník Drapáč (1147 m n. m.) prekonávame 400 m výškový rozdiel. Odtiaľ pokračujeme pohodovo ďalej po zelenej na Strednú Poľanu (1255 m n. m.), ktorá je pomerne rozľahlá. Je tu koliba z názvom Hotel Choč, v ktorej je možno prečkať zlé počasie. Odtiaľ smerom na východ vidíme vrchol Veľkého Choča. Chvíľu pokračujeme lúkou, vstupujeme do lesa, kde pomerne kamenitý chodník začína stúpať. Prechádzame veľkou lúkou, ktorá je posiata nádhernými kvetmi. Sú chránené. Odtiaľ je pohľad na Malú Fatru, Oravu, Nízke Tatry, Rozsutec a ďalšie známe vrcholy. Pokračujeme kosodrevinou až na vrchol Veľkého Choča (1611 m n. m). Usadáme, doplňujeme energiu a kocháme sa výhľadmi na okolité pohoria. Je to jeden z najkrajších rozhľadových vrcholov Slovenska, preto je tu stále „živo“. Zostup začíname po červenej značke. Zostupujeme kosodrevinou a lesným porastom. Táto trasa je pre zostup miernejšia. Opäť sa nám ponúkajú pekné výhľady na okolité pohoria. Z rázcestia Drapáč pokračujeme po zelenej. Až po smerovník Zásadce je to strmé klesanie, ktoré dá zabrať kolenám. Odtiaľ už ideme pohodlným chodníkom až do Vyšného Kubína. Bola to pekná túra. Odnášame si z nej nezabudnuteľné pocity.

Čítaj viac s obrázkami

09.06.2012

Za polooblačného ideálneho počasia začíname výstup na Kojšovskú hoľu z Vyšného Klatova (507 m n. m.) po žltej značke cez rázcestie Pišiverka (780 m n. m.). Je nás jedenásť a Kubo. Odtiaľ pokračujeme po červenej značke k chate Lajoška na Prednom holisku (908 m n. m.). Tu si oddýchneme, urobíme spoločnú fotku a opäť po červenej pokračujeme na Kojšovskú hoľu. Pri odbočke k vyhliadke pokračujeme po žltej značke na vyhliadku Loreley (1000 m n. m.), odkiaľ je pekný výhľad smerom na Ružín a okolie. Schádzame z vyhliadky a pokračujeme na Kojšovskú hoľu. Prechádzame cez Golgotu (1040 m n. m.) okolo stanice sedačkovej lanovky. Pred výstupom na Kojšovku sa pod vrcholom zastavíme v čajovni Katka. Tu si dáme niečo teplé, strovíme časť zásob z batohu a relaxujeme. Poniektorí zostávajú v čajovni a my ostatní pokračujeme až na vrchol Kojšovky. Zastavíme sa pri stĺpoch na Mierovej hore. Keďže sa ochladilo a fúka čerstvý vietor, tak si na vrchole Kojšovky (1246 m n. m.) obliekame vetrovky. Chvíľu sa kocháme rozhľadmi, ktoré ponúka vrchol a vraciame sa k ostatným. Spoločne po červenej značke pokračujeme cez Spálenicu (1157 m n. m.), Biely kameň (1137 m n. m.), obchádzame skratkou Tri studne a žltou schádzame do Medzeva (315 m n. m.). Hoci nám miestami mrholilo, nezmokli sme. Bol to pekný záver jarných kilometrov.

Čítaj viac s obrázkami

01.– 03.06

V dňoch 01.06. – 03.06. sa konal už VIII. ročník Dňa mladých turistov (stanový tábor), organizovaný KST Prakovce a KST Skoba Vyšný Medzev.
V piatok podvečer vyrástli na lúke pri Troch studniach prvé stany. Schádzali sa skalní turisti a organizátori. V sobotu ráno bolo hlavnou náplňou všetkých zamestnať sa pri príprave guľašu, pod vedením „kotolmajstrov“ Emila a Petra. V priebehu dňa postupne prichádzali ďalší turisti, hlavne priatelia z Prakoviec. Obedňajší guľaš chutil každému a po chvíli oddychu sa s chuťou pustili do súťaženia. Súťažilo sa v týchto disciplínach: streľba zo vzduchovky, prechod po lane, prvá pomoc pri úrazoch, „obávaný“ Muchov test stromov a rastlín a súťaže v zručnosti a rýchlosti. Vyhrali všetci, ktorí mali chuť súťažiť. Vďaka sponzorom dostali prví traja v každej kategórii ceny a ostatní sladkosti. Večer pri táboráku s gitarou sme sa všetci spoločne zabávali a spievali až do neskorého večera. Dobré počasie vydržalo ešte aj v nedeľu doobeda. Vďaka tomu sme mohli všetko poskladať, zbaliť stany a rozísť sa po veselo strávenom víkende.
Dovidenia o rok.

Čítaj viac s obrázkami

26.05.2012

Ďalšie jarné kilometre sme absolvovali v Nízkych Tatrách. Za slnečného počasia, v počte 16, sa z Trangošky (1 121 m n. m.) dolinou Trangoška vydávame po zelenej značke na Štefaničku. Pri výstupe pri ohliadnutí sa späť máme nádherné výhľady na západnú časť Nízkych Tatier. V popredí Pálenica (1654 m n. m.) a za ňou Skalka (1980 m n. m.). Prechádzame odbočkou k Jaskyni mŕtvych netopierov (1400 m n. m.), jednej z najhlbších jaskýň na Slovensku, a pomaly prekonávame výškový rozdiel Štefaničky. Blížime sa k chate, cítime chladný vietor, takže je potrebné dať si niečo teplejšie na seba. Po príchode na chatu (1728 m n. m.) doplníme energiu zo zásob v batohu, pokocháme sa výhľadmi, spravíme spoločnú fotku a pomaly sa poberáme smerom na Ďumbier pekne vydláždeným kamenným chodníkom. Musíme poďakovať neznámym, ktorí toto obdivuhodné dielo vytvorili. Prechádzame rázcestím na Krúpove sedlo (1760 m n. m.) a neskôr Krúpovym sedlom (1915 m n. m.) a pomaly stúpame na Ďumbier. Máme možnosť vidieť svišťa horského, ako šantí na skalách. Na Ďumbieri (2048 m n. m .) je rušno. Pridávame sa k ostatným, usadáme a doplníme energiu. Sú tu krásne panoramatické výhľady na Vysoké Tatry a okolie. Urobíme spoločnú fotku pre zdokumentovanie a poberáme sa späť cez Krúpove sedlo a Demänovské sedlo (1758 m n. m.) na Chopok. Prechádzame okolo Kamennej chaty a stúpame na vrchol Chopku (2024 m n. m.). Chvíľu „nasávame“ krásu hôr a vraciame sa k chate, kde si posedíme a podebatujeme. Od chaty nás chodník vedie na Dereše, rázc.(1945 m n. m.). Počas šľapania vidíme na stráni troch kamzíkov. Vôbec sa neboja. Ako by nám pózovali, tak spravíme foto a pokračujeme k rázcestiu Dereše. Z rázcestia sa predierame porastom kosodreviny do sedla Príslop (1518 m n. m.). Odtiaľ po chvíli oddychu pokračujeme cez odbočku na Chopok, Kosodrevinu (1520 m n. m.), Srdiečko (1213 m n. m.) a do cieľa – Trangoška. Sme unavení, ale plní krásnych dojmov. Stálo to zato.

Čítaj viac s obrázkami

12.05.2012

Dnešný prechod Sľubicou začíname z priesmyku Branisko (751 m n. m., tiež Chvalabohu). Branisko má názov odvodený od slova „brániť sa" a názov pochádza z obdobia začleňovania Spiša do Uhorska na začiatku 12. storočia. V spojitosti s oslobodením počas druhej svetovej vojny v tejto časti Braniska bol začiatkom 60. rokov minulého storočia na vrchole Chvalabohu postavený betónový monument s kovovými písmenami: „Na večnú družbu so Sovietskym Zväzom." Aj ten bol neskôr odstránený a namiesto neho postavený dnešný pamätník s nápisom „Chvalabohu". Je jasno a teplo. Máme chvíľu čas, tak si z vrcholu Chvalabohu obzeráme okolitú krajinu. Pred nami sa rozprestiera Spišský hrad, ktorý je rozlohou najväčším hradným komplexom na Slovensku a jedným z najväčších v Európe. Urobíme pár fotiek ako dokumentáciu a v počte 13 sa vydávame smerom na Sľubicu. Prechádzame cez rázcestie pod Rudníkom, pod ktorým prechádza novovybudovaný cestný tunel. Po ľavej strane na Rudníku vidíme TV vežu. V zalesnenom priestore je ešte chládok, tak sa nám celkom príjemne šľape, hoci stúpanie nás zohrialo. Prechádzame cez Rajtopíky (1036 m n. m.), kde sa zastavíme pri Skalnatom okne. Pokračujeme popod Suchý hrb (1045 m n. m.) a konečne Sľubica (1129 m n. m.). Zohriatí výstupom a tiež teplotou, ktorá je v ovzduší, usadáme, vybaľujeme poživeň a pri dopĺňaní energie sa kocháme panorámou Spiša a Tatier, ktorú máme ako na dlani. Tu stretávame cykloturistov. Posilnení opúšťame Sľubicu a cez sedlo Predky (905 m n. m.), Svibík (638 m n. m.) a Gevart (624 m n. m.) pokračujeme do Richnavy (370 m n. m.). V Richnave sa zdvihol vietor ako pred búrkou. Nakoniec nič z toho nebolo. Sme spokojní s dnešnými ďalšími jarnými kilometrami.

Čítaj viac s obrázkami

28.04.2012

V počte účastníkov 24 + Kubo sme sa autobusom vyviezli na Štóske sedlo ku kaplnke odkiaľ sme sa vydali na túru okolo Lastovičáka. Pod ním sa nachádza hrob 8 vojakov z roku 1919, teda z prvej svetovej vojny.
Ďalej po červenej značke cez Kremelské lúky k Sedilenkovej chate, kde sme si dali prestávku aby sme nabrali sili na dosť dlhý výstup na Zbojnickú skalu.
Nejaké fotky nás zdržali ako aj nádherný výhľad na všetky doliny a pohoria okolo, keďže bolo nádherné jasné a na toto ročné obdobie veľmi teplé počasie. Na kloptani opäť dlhšia prestávka po ktorej pokračujeme ďalej. Stretávame sa s Prakovčanmi, ktorí brigádovali a okolo 16tej hodiny sa zberáme do Medzeva.
Ďakujeme Prakovčanom za spišské párky!


Čítaj viac s obrázkami

14.04.2012

Aj keď podľa meteorológov bol predpovedaný celodenný dážď, zo Štóskeho sedla (798 m n. m.) po červenej značke začíname našu túru v počte 22 účastníkov a jeden štvornohý priateľ človeka, Kubo. Obloha je zatiahnutá, ale zatiaľ neprší. Prechádzame štóskou vyhliadkou, odkiaľ je pekný výhľad na obec Štós. Stúpaním pokračujeme na Skorušinu (1028 m n. m.), kde máme prvé zastavenie na občerstvenie. Pokračujeme výstupom svažnicou, občas sa zastavíme a pokocháme sa výhľadmi na Volovské vrchy. Po čase opúšťame svažnicu a vstupujeme do lesného porastu, kde prekračujeme a obchádzame popadané stromy. Miestami sú to pozostatky ťažby, ktoré nám dajú zabrať a pridávajú pochodové metre. Ešteže je celkom dobré značenie. Takto ideme až po Osadník (1186 m n. m.) a tam urobíme spoločnú fotku. Pokračujeme zelenou značkou súbežne so žltou pekným lesným porastom na rázcestie Metlisko (920 m n. m., podľa nového značenia a podľa turistickej mapy Bodovka). Miestami nám mrholí. Tu sa na sklade dreva zastavujeme. Prestalo mrholiť a tak usadáme na kmene stromov a konzumujeme batohové zásoby. Chvíľu oddychujeme a po žltej pokračujeme do Hačavského sedla (796 m n. m.). Cestou začína intenzívnejšie pršať, obliekame niečo do dažďa. V daždi pokračujeme sedlom Krížna poľana (869 m n. m.) až do Medzeva (315 m n. m.). Tu sa dážď trocha utíši. Hoci sme časť túry absolvovali v daždi, sme spokojní. Aj tak sa už tešíme na teplo domova a ďalšiu spoločnú túru.

Čítaj viac s obrázkami

31.03.2012

Trochu chladné počasie, a podľa predpovede aj s dažďom, neodradilo „skalných“ turistov absolvovať ďalšie jarné kilometre. Záujem o krásy Zádiela bol príčinou toho, že sa zišlo 20 milovníkov pohybu v prírode . Náš sprievodca pán Ján Lehotský, ešte na Zádielskom parkovisku (267 m n. m.), nás oboznamuje s históriu Zádielskej tiesňavy. Začíname vystupovať za naším sprievodcom strmou ľavou stranou k vyhliadke. Keď šplháme po skalách, závidíme kamzíkom, s akou ľahkosťou takéto skaly prekonávajú. No stojí to zato. Krásny výhľad z ľavej strany na tiesňavu a okolie málokto zažije. Nie je totiž tak ľahko prístupný. Nám sa to podarilo len vďaka nášmu skúsenému sprievodcovi. Chvíľu posedíme, doplníme energiu, a už v slabom daždi si ideme pozrieť Čertovu dieru. Nachádza sa v hornej časti Zádielskej tiesňavy, v južnom svahu planiny Horný vrch, v Chránenej krajinnej oblasti v Slovenskom krase. Pokračujeme po žltej značke a v určitom úseku odbočíme k Čertovej diere, gravitačnej jaskyni hlbokej 186 metrov. Je to pekný prírodný výtvor, hoci nebezpečný, lebo nie je ohradený. Cestou späť, po žltej značke, sa zastavujeme na chate Tanya (podľa turistickej mapy), kde si chvíľu, už pri slnečnom počasí, posedíme a skonzumujeme časť zásob. Pokračujeme po žltej značke dosť prudkým klesaním k zádielskej chate Ranč, kde si v teple dožičíme občerstvenie. Odtiaľ pokračujeme po náučnom chodníku, modrou značkou, k vyhliadke Na skale. Máme tiesňavu s Cukrovou homoľou (najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku, 105 m) ako na dlani aj s turnianskou cementárňou. Bez nej by bol pohľad na tiesňavu určite krajší. Zdokumentujeme pobyt na vyhliadke, posedíme a pokračujeme po náučnom chodníku, ktorý pokračuje Zádielskou planinou. Po niekoľkých metroch opúšťame chodník a kocháme sa pohľadmi na Zádielsku tiesňavu. Na okraji planiny nás víta rozkvitnutý poniklec veľkokvetý. Sme prekvapení a zároveň potešení pohľadom na krásu a hojnosť tohto kvetu. Z vyhliadky na južnej strane je pekný výhľad na dolinu tiesňavy. Pofukuje čerstvý vietor, tak chvíľu posedíme a pokračujeme v dnešnej túre. Dosť strmým chodníkom, ktorý dá zabrať našim nohám, schádzame do Zádielu na parkovisko. Bola to pekná túra do jarných kilometrov.

Čítaj viac s obrázkami

17.03.2012

Predpoveď počasia na sobotu bola priaznivá, čo sa prejavilo aj na účasti na tomto podujatí. V Šugove sa nás zišlo 15 milovníkov prírody. Zrána ešte trochu chladno, ale s pribúdajúcimi metrami a hodinami sa otepľovalo. Už zo začiatku dostala zabrať naša obuv. Cesta od ranča Šugov bola poznačená lesnou ťažbou, rozbahnená a šmykľavá. Tu sme sa dosť zapotili. Vydýchli sme si, až keď sme z tejto cesty odbočili. Stúpame po schodnejšej ceste smerom na Miglinc. Na vrchole sa na chvíľu zastavíme. Doplníme energiu a pokračujeme. Miglinc nás víta bezvetrím, slnečným počasím a trampami, ktorí už majú za sebou noc pod „širákom“. Zdravíme sa a pokračujeme v ceste. Pri chate v ovocnom sade, kde sa nachádza aj pamätník padlým vojakom v roku 1945, sa zastavujeme. Doplníme energiu, urobíme foto pri pamätníku a vydávame sa na Vysokú ( 706 m n. m.). Je odtiaľ pekný panoramatický výhľad na Volovské vrchy. Počasie nám praje, tak posedíme a pokocháme sa výhľadom. Po skalnatom, strmom a nekonečne dlhom chodníku schádzame do Hája. Tu na miestnom cintoríne obdivujeme 7,5 metrov vysokú sochu anjela s ulomeným krídlom. Je to rekvizita z natáčania filmu Za nepriateľskou líniou, ktorú tu zanechali americkí filmári. Z Hája stúpame tentoraz po asfaltke okolo hájskych vodopádov do Hačavy. Odtiaľ sedlom Železná brána, cez šugovský les do Šugova, na miesto zrazu. Došli sme unavení, zablatení „až po uši“, ale s dobrým pocitom, že sme zdarne začali 100 jarných kilometrov.

Čítaj viac s obrázkami

03.03.2012

Zdalo sa, že tento pochod bude už v krásnom jarnom počasí. Mýlili sme sa.
Výstupom na Jelení vrch nás hriala iba bunda, ktorá odolávala štiplavému vetru.
Posledné metre pred vrcholom sa ešte k tomu brodíme v snehu. Ale nevadí, všetka táto drina sa nám vynahradila jasným nádherným pohľadom na Vysoké tatry.
Na Jeleňom vrchu v závetrí búdy sme si doplnili žalúdky aj sladkosťami a pokračujeme ďalej do Hačavy.
Po vetre ani slychu, slnko krásne svieti a je príjemne.
Cestou naspäť prechádzame cez Hačavske lúky a prichádzame na stranu Šugovskú, kde stále fučí.
Počet zúčastnených: 10ks

Čítaj viac s obrázkami

18.02.2012

Tak ako každoročne v tomto období aj tohto roku sme si boli pozrieť krásy zimného Slovenského raja. Bolo nás 5 nadšencov zimnej turistiky. Obdivovali sme zimné kráľovstvo, ktoré nám pripravila príroda. Slnečné počasie, ľadopády a dobrá nálada nás sprevádzali dolinou Suchá Bela. Táto dolina patrí k najnavštevovanejším v Slovenskom raji. Takto zamurznutá nebýva každý rok. Trasu sme absolvovali podľa plánu v pohode a dobrej nálade sme ju ukončili tam, kde sme začali, v Podlesíku.

Čítaj viac s obrázkami

21.01.2012

Tak ako minuloročnému výstupu na Sľubicu, tak aj tomuto ročníku počasie prialo. Slnečný deň bol prísľubom hojnej účasti turistov, ktorí sa zišli v Richnave. Z KST Skoba nás bolo dvanásť. Po zaplatení vstupného, v ktorom je započítaný odvoz autobusom, účastnícky list, odznak a čaj, čakáme na odvoz z Richnavy do sedla Branisko - Chvalabohu. Po príchode do sedla Branisko urobíme spoločné foto a vydávame sa na Sľubicu. Počas výstupu si obzeráme okolitú krajinu a kocháme sa krásami zimnej prírody. Na vrchole Sľubice (1129 m n. m.) máme čas na občerstvenie a užívanie si krásnej zimnej scenérie. Odpočinutí a občerstvení sa vydávame na ďalšiu cestu, ktorá nám rýchlo ubieha. Po príchode do Richnavy nás čaká teplý čaj. Dostávame účastnícky list a odznak za absolvovanie 36. ročníka tohto výstupu. Tak ako každoročne vďaka KST Bradlo Richnava akcia bola na úrovni a aj počasie k tomu prispelo.

Čítaj viac s obrázkami

07.01.2012

Novoročný výstup na Volovec bol už 34. ročníkom, ktorý zorganizovali KST Volovec Rožňava, Mesto Rožňava a Obec Čučma. Vyznačené chodníky, zasnežená príroda a počasie ako na objednávku prilákalo asi 800 turistov zo širokého okolia aj zo zahraničia. Z KST Skoba sa nás zišlo 8 členov. Začíname od kultúrneho domu v Čučme po vyznačenej trase na "Gulyapalag", kde sa k nám pridávajú ďalší turisti. Snehu je dosť, tak máme čo šľapať, ale neľutujeme. Je to ako v zasneženej rozprávke. Odtiaľ pokračujeme na Malú skalu a stúpame na vrchol Skaliska (1293 m n. m.). Tu sa k milovníkom turistiky prihovoril viceprimátor Mesta Rožňava. Odpočívame a kocháme sa nádhernými pohľadmi. Na severe je veľmi dobre vidieť naše veľhory – Vysoké Tatry. Je to odmena za namáhavý výstup, ktorú nám pripravila sama príroda. Pokračujeme k chate Volovec, kde sa máme možnosť zohriať horúcim čajom. Tu máme možnosť zakúpiť si odznaky či pohľadnicu s motívom 34. Novoročného výstupu na Volovec. Výstup končíme v kultúrnom dome v obci Čučma, kde sa podáva čaj. Dovidenia na 35. ročníku.

Čítaj viac s obrázkami

01.01.2012

Bielou perinou prikrytá príroda, hojná účasť a dobrá nálada to bol obraz Novoročného výstupu na Kloptaň. Zimná zasnežená krajina bola nádherná, jasno, tak sme mohli obdivovať krásu zimnej prírody. Neskôr nám to ale prekazila hmla, ktorá sa spustila na Kloptaň. Kamaráti z Prakoviec nám zaspievali kloptaňské hity, pri ktorých sme pookriali na duši. Popriali sme si všetko najlepšie v novom roku a pospomínali sme na minuloročnú turistickú sezónu. Účasť bola hojná, takmer 50 milovníkov prírody sa zišlo na vrchole Kloptane. Len z Medzeva nás bolo cca 25. Spokojní z úspešného podujatia sme sa vydali na spiatočnú cestu, aby sme sa včas dostali domov. Touto akciou sme zahájili turistickú sezónu 2012.

V NOVOM ROKU 2012 PRAJEME VŠETKÝM VEĽA ZDRAVIA A POHODY.




Čítaj viac s obrázkami

Copyright: Ing.Jaroslav Stehlík 1999 - 2019