Dnes je Sobota 19.01.2019. Meniny má Drahomíra. Zajtra Dalibor.

26.12.2011

Po viacerých slabších rokoch Štefanský výstup na Kojšovskú Hoľu prekvapil hneď ráno vo Vyšnom Medzeve účasťou 16 milovníkov zimnej turistiky. Za relatívne príjemného počasia, využijúc tradičné skratky cez lúky a lesy, sme už o 8:30 hod. prvýkrát oddychovali na drevosklade Zug. Tí šťastnejší mohli cestou zhliadnuť päť jeleňov, ktorých vyplašili poľovníci na spoločnej poľovačke. Keďže partia bola zdatná a dobre vystrojená, za ďalšiu slabú hodinku sme sa už posilňovali na Troch studniach (969 m n. m.). Hrebeňovka smerom na Biely Kameň už bola väčšou záťažou pre zvýšený stav snehu a pre stratu značky. Po príchode k smerovníku Spálenica sme boli zaskočení správaním sa bežkárov, ktorým vadila naša prítomnosť na okraji bežkárskej trate. Pričom je to aj značkovaná turistická trasa. Zdatnejší turisti vystúpili až na vrchol Kojšovskej Hole, ostatní zamierili k čajovni Katka, dúfajúc, že bude otvorená. Oproti minulému roku bola. Boli radi, keď mohli vstúpiť do vyhriatej čajovne. Tak ako každoročne, aj toho roku sme sa stretli s priateľmi z Prakoviec. Po oddychu, občerstvení a načerpaní nových síl sme sa vydali na spiatočnú cestu. Do Vyšného Medzeva sme v pohode došli ešte za svetla.

Čítaj viac s obrázkami

01.10.2011

Spolok priateľov Volovských vrchov znovu zorganizoval už IX. ročník turistického pochodu ŠTÓSKA PÄŤDESIATKA. Tentoraz zvolili nám všetkým veľmi dobre známu trasu. Z ranča Šugov, okolo hrobu rumunského vojaka, cez šugovskú vyvieračku a na vrchol Šugovskej vyhliadky. Za fantastického počasia sa zišlo skoro 40 nadšencov, ktorí obdivovali panoramatický pohľad na celý centrálny hrebeň Volovských vrchov od Osadníka až po Košjovskú Hoľu. Túra pokračovala po zelenej značke do sedla Železná brána a odtiaľ po modrej na Jelení vrch. Tu sme sa zastavili pri stožiari TV vykrývača. Vychutnali sme si pekný výhľad a pokračovali sme do Hačavského sedla. Potom nasledoval zostup po zelenej do doliny Čierna Moldava, Štós a Štós kúpele. Záverom Štóskej päťdesiatky bola spoločná večera v priestoroch jedálne Štós kúpele, odovzdávanie účastníckych diplomov a zábava do neskorých večerných hodín. Rozchádzali sme sa s nádejou, že sa o rok stretneme na jubilejnom desiatom ročníku Štóskej päťdesiatky.


Čítaj viac s obrázkami

22.10.2011

Cerová vrchovina na juhu stredného Slovenska je pozostatkom najmladšieho vulkanizmu.
Za zatiahnutej a trochu chladnej jesennej oblohy začíname túru po zelenej značke z Hajnáčky na vrchol Ragáč. No, aspoň nám nebude horúco. Zrúcaniny hradu Hajnáčka sa týčia vysoko na čadičovom brale priamo nad obcou Hajnáčka. Vrch Ragáč je vyhasnutá sopka. Hovorí sa, že je to jedna z najmladších sopiek Slovenska s výškou 537 m n. m. Je z nej pekný výhľad na okolie aj na zrúcaninu hradu. Schádzame dole a pokračujeme po modrej značke na križovatku Pod Deravým cerom. Tu pokračujeme vľavo po zelenej značke k rázcestníku Pod Zabodou, odtiaľ po žltej značke na kužeľový vrch Zaboda (469 m n. m.) - bez výhľadu. Opúšťame vrchol a vydávame sa na ruinu hradu. Vstup do areálu Hajnáčskeho hradného vrchu (PR) je cez vkusnú drevenú bránu. Po prehliadke areálu sa presúvame k autu a vydávame sa na hrad Šomoška po náučnom chodníku. Pred samotným výstupom na hrad sa zastavujeme pri kamennom vodopáde s výškou 9 m. Je to vykryštalizovaná láva, tzv. bazalt, stuhnutá láva v päť- a šesťbokých pravidelných stĺpčekoch. V tejto ohnutej podobe patrí medzi európske unikáty. Obdivujeme tento výtvor prírody. Tesne pod hradom je aj kamenné more – zvetraný bazalt. Pokračujeme na hrad Šomoška, ktorý je postavený z bazaltu, unikát medzi slovenskými hradmi. Je mimoriadne pevný. Vstupujeme na nádvorie, odkiaľ máme možnosť vidieť na maďarskej strane podobný hrad Salgó. Priamo pod nami je maďarská dedinka Somoskö. Ešte pár fotiek a vraciame sa späť. Ďalšia pekná a poučná túra.

Čítaj viac s obrázkami

10.09.2011

Osem členov KST Skoba v sobotu ráno, po nie práve príjemnej ceste autami, vystúpilo v bývalom rekreačnom stredisku Guľapalag (730 m n. m.) a začalo známou zimnou výstupovou cestou stúpať na chatu pod Volovcom. Za krásneho počasia nám cesta ubiehala rýchlo a za slabé dve hodinky sme sa zvítali s chatármi na chate pod Volovcom (1130 m n. m.). Po občerstvení, oddychu a po príjemnom rozhovore s novým chatárom, sme po krátkom výstupe dorazili na vrchol Skaliska (1293 m n, m.). Prvýkrát v histórii KST Skoba na Skalisku nefúkalo. Výhľad bol len na rožňavskú stranu, Tatry sme nevideli. Ďalej sme sa vydali po červenej hrebeňovke, ceste SNP, až do sedla Krivé (1109 m n. m.). Tu sme využili pre nás neznáme modré značenie na návrat na Guľapalag. Pre budúce plánovanie túr to neodporúčame pre enormné klesanie a zlé značenie. Túru sme ukončili občerstvením v Krásnohorskom podhradí u Železného grófa.

Čítaj viac s obrázkami

28.08.2011

Plánovanú túru Stolica – vrchol Slovenského Rudohoria, na ktorú sme dnes mali isť odkladáme na iný termín. Vydávame sa smerom na Lipovce do Lačnovského kaňonu. Nachádza sa v pohorí Branisko, na východnom úpätí Smrekovice. V Lipovciach prechádzame okolo prameňa Salvator, známej minerálnej vody. Za pekného počasia parkujeme pri ústí Lačnovského kaňona, ktorý sa nachádza v NPR Kamenná Baba. Vstupujeme do kaňonu popri potoku, ktorý vytvaroval dnešnú podobu kaňonu a podľa ktorého je aj pomenovaný. Uvádza sa aj Kamenný potok. Ideme po červenej značke. Kocháme sa skalnatými vežami a útvarmi. Skalná brána Vrátnica, či skalný útvar zvaný Kamenná baba a 60 m vysoký útvar Mojžišov stĺp. Nenáročnú prechádzku asi po dvoch hodinách končíme a opúšťame kaňon v osade Lačnov. Pokračujeme po neznačkovanom chodníku do sedla pod Magurou (992 m n. m.). Odtiaľ po zelenej značke cez sedlo pod Bachurňou stúpame na Bachureň (1081,5 m n. m.). Je tu pekný výhľad na okolie a najmä na Vysoké Tatry. Relaxujeme a po chvíli sa vraciame späť. V sedle pod Magurou pokračujeme po červenej na Buče (1005,7 m n. m.) až po vlek, kde po žltej ideme k jaskyni Zlá diera (v miestnom dialekte Zlá džura). Je to prírodná pamiatka asi 400 m dlhá a 34 m hlboká jaskyňa v lokalite Skálie. Jediná sprístupnená jaskyňa na území Prešovského okresu. Je zimoviskom viacerých druhov netopierov. Je sprístupnená speleologickou vodcovskou službou a nie je elektricky osvetlená. Návštevu jaskyne absolvujeme so sprievodcom a vyzbrojení helmami so svetlom. Asi po 40 minútach končíme prehliadku tohto zaujímavého prírodného výtvoru. Stálo to zato. Vraciame sa k autám s peknými

Čítaj viac s obrázkami

06.08.2011

Po týždni čakania 12 členov KST Skoba netrpezlivo čaká v Starom Smokovci na lanovku na Hrebienok. Rozhodli sa čiastočne pozmeniť plánovanú trasu. Začíname nám všetkým známym úsekom z Hrebienka okolo vodopádov Studeného potoka na Zamkovského chatu. Zastavujeme sa aj pri Obrovskom vodopáde, kde urobíme pár fotiek.
Po krátkom občerstvení pokračujeme po červenej trasou Tatranskej magistrály smerom na Skalnaté Pleso. Počasie je tak akurát, nefúka, viditeľnosť celkom dobrá. Po 1 a pol hod. postupného stúpania prichádzame k Skalnatej chate, ktorá je vo výške 1751 m n. m. Tu každý skonzumuje, čo má.
Čakáme na Martu, ktorá „zmenila“ smer a išla na Téryho chatu. Poobede si prezeráme budovy na Skalnatom Plese a v hmle zahalený Lomnický štít. Schádzame po modrej značke cez Malú Svišťovku (1558 m n. m.) nekonečným klesaním k medzistanici Štart a následne po asfaltke až do Tatranskej Lomnice. Využijúc služby tatranských elektrických železníc prevezieme sa električkou do Starého Smokovca, kde máme autá.

Čítaj viac s obrázkami

16.07.2011

Tentoraz sme sa pozreli viac na východ. Rozhodli sme sa zdolať najvyšší vrch Slanského pohoria Šimonku s výškou 1092 m n. m. Nenáročnosť túry a nepoznaná Šimonka prilákala 13 členov Skoby.
Autami sa dopravujeme cez Červenicu na rázcestie Temný les (666 m n. m.), odkiaľ po zelenej začíname výstup na Šimonku cez sedlo Grimov laz. Cestu si spríjemňujeme zbieraním malín, ktorých je tu hojne. Cesta vedie mierne lúkami, a po vstupe do lesa začína stúpať. Na odbočke doprava míňame upravený prameň a vodojem. Stúpanie pokračuje až po sedlo Grimov laz (943 m n. m.), kde je rázcestník. Chvíľu odpočívame, urobíme spoločné foto a po žltej pokračujeme miernym chodníkom až k rázcestníku Pod Šimonkou. Tu už nasleduje najstrmšia časť celej túry s pekným výhľadom na Makovicu a Dubník. Postupne sa výstup zmierňuje a pri vstupe do prírodnej rezervácie už len miernym stúpaním vchádzame na odlesnený vrchol Šimonky. Máme výhľad na Slanské vrchy, Východoslovenskú nížinu, Košickú kotlinu a nemožno prehliadnuť kužeľový vrch Oblík (925 m n. m.), ktorý je priamo pred nami. Napravo vidíme časť Prešova a Hanisku s pamätníkom sedliackeho povstania na kopci Furča a pod nami Zlatú Baňu. Vyťahujeme proviant aby sme sa posilnili na ďalšiu cestu. Popritom si obzeráme okolitú krajinu. Za dobrej viditeľnosti možno vidieť aj naše veľhory Tatry, ale dnes to počasie neumožňuje. Nám to však nevadí, lebo aj tak je čo vidieť. Odpočinutí zostupujeme späť do sedla Grimov laz, odkiaľ po červenej pokračujeme k rázcestníku Za Dubníkom a tu po modrej k dubnickým opálovým baniam. Na náučnom chodníku sa zastavujeme pri monolite Emmy D. Goldschmidt, pamiatkovo chránenom objekte. Je súčasťou histórie týchto dubnických baní. Po modrej pokračujeme rozbitou asfaltkou k dnes už opustenej baníckej osade Dubník. Prechádzame okolo upravenej chalupy, takže predsa je tu niekto. Nachádzame tu upravené ohnisko s lavičkami a upravenou studňou. Je v nej dosť nízky stav vody. Na rumpáli je omotaný kus horolezeckého lana bez vedra. Usádzame sa a konzumujeme, čo nám ešte zvýšilo. Počasie je príjemné, tak sa nám príjemne sedí a debatuje. Posilnení sa vydávame ďalej. Prechádzame okolo schátralej budovy. Dozvedáme sa, že je to Banícky dom, postavený v rokoch 1847-8 ako ubytovňa pre baníkov. Tabuľa na ňom síce hovorí, že v roku 2005 bol rekonštruovaný, ale jeho vzhľad tomu nenasvedčuje. Žeby zub času bol taký maškrtný? Zastavujeme sa pri štôlni Stanislav. Je otvorená, tak do nej z kraja nahliadneme. Je súčasťou náučného chodníka, o čom svedčí aj informačná tabuľa, ktorá je pri vchode. Ďalej pokračujeme až k štôlni Jozef, ktorá tak ako všetky ostatné štôlne je z dôvodu bezpečnosti a ochrany uzavretá. Robíme spoločné foto pred Jozefom a po halde, ktorá je vedľa štôlne, sa dostávame na cestu, kde čakáme na autá a končíme dnešnú túru. Myslím, že k spokojnosti každého z nás. Spoznali sme ďalší kút nášho krásneho Slovenska.

Čítaj viac s obrázkami

03.07.2011

Azda počasie zapríčinilo, že sme sa zišli na zastávke SAD iba štyria. V sobotu celý deň pršalo, tak to bol asi dôvod takejto účasti. Po vystúpení z autobusu na zástavke začíname našu túru po asfaltke dolinou Čierna Moldava. Po pravej strane tečie Bodva, ktorej prameň je na severovýchodnom svahu vrchu Osadník. K dobrej nálade prispieva slniečko, ktoré spoza mrakov vykukuje. Dúfame, že nám vydrží. Zastavujeme sa pri rázcestníku Čierna Moldava (410 m n. m.), ktorý nám ukazuje smer na Hačavské sedlo. Zelená značka odbočuje doľava, ale mi pokračujeme ďalej po asfaltke, lebo po daždi je táto cesta dosť mokrá. Po desiatich minútach odbočujeme doľava na lesnú cestu, zastavujeme sa na sklade dreva. Po chvíli odpočinku pokračujeme lesnou cestou vpravo miernym stúpaním. Cesta je pohodová. Lemujú ju lákavé červené maliny, ktorým nemôžeme odolať a tak sa pristavíme a vychutnáme ich jedinečnosť. Sprevádzajú nás skoro až k Hačavskému sedlu. Takto nám cesta nepozorovane ubieha. Medzitým sa obloha zatiahla, aj sa ochladilo. V Hačavskom sedle (796 m n. m.) už musíme niečo na seba nahodiť. V otvorenom teréne je oveľa chladnejšie. Posedíme, vyberáme proviant, aby sme sa posilnili na ďalšiu cestu. Čaká nás najvyšší bod dnešnej túry – Jelení vrch (947 m n. m.). Odpočinutí pokračujeme a prekonávame 150 výškových metrov sčasti po neznačkovanom chodníku. Po ich prekonaní stojíme pod TV vykrývačom na Jeleňom vrchu. Dlho sa tu nezdržíme. Fúka chladný vietor. Pokračujeme zarasteným terénom. Konečne nachádzame chodník, ktorý nás privádza na žltú značku, po ktorej schádzame do sedla Pod Špičiakom. Odtiaľ kráčame strmým chodníkom, z ktorého po ľavej strane vidíme časť Medzeva. Opúšťame les a vychádzame na lúku. Prší. Dážď neprestáva počas celej cesty do Medzeva. Aj keď nám počasie celkom neprialo, sme s túrou spokojní, najmä s „jahodovými hodmi“.

Čítaj viac s obrázkami

18.06.2011

Osada Píla (miestna časť Hrabušic), parkovisko pri chate Piecky (581 m n. m.). Počasie tak akurát. Po žltej sa vydávame na prechod tiesňavou Veľký Sokol. Na rázcestí Palc (790 m n. m.) pokračujeme doprava po červenej k ústiu (horáreň) Sokolej doliny (610 m n. m.). Popri horárni prechádzame cez most potoka Sokol, ktorý ústi do Veľkej Bielej vody, kde pokračujeme po žltej značke. Práve tu vstupujeme do Veľkého Sokola, najdlhšej tiesňavy Slovenského raja, takmer 6 km. Postupujeme lesnou cestou popri potoku. Pred rázcestím Malý Sokol míňame veľkú vyvieračku. Lesná cesta pokračuje až k rázcestiu, kde sa zužuje. Tu prechádzame cez potok a vstupujeme do skalného sveta Veľkého Sokola, do Kamenných vrát. Tu sa skalné steny k sebe približujú takmer na 1 meter. Je to najužší úsek celej tiesňavy sprechodnený drevenými rebríkmi. Skalné zrázy tiesňavy sú miestami 300 metrov vysoké. Blížime sa k Malému vodopádu, ktorý sa nám ohlasuje mohutným hukotom, pre ktorý nepočuť vlastné slová. Jeho výška je 8,5 metra. Prechádzame drevenými lávkami, aby sme vzápätí vystúpili po železnom rebríku popri padajúcej hučiacej vode. Stúpame opatrne, nakoľko rebrík je mokrý. Vo výstupe nám pomáhajú reťaze. Pokračujeme k Veľkému vodopádu, ktorý je o niečo menší ako Malý. Má iba 7 metrov. Názvy dostali asi podľa vodnatosti. Opäť zdolávame drevené a oceľové rebríky a strmým lesným chodníkom blížime sa k záveru tiesňavy – Róthovej rokline. Roklina dostala meno podľa Martina Rótha, ktorý spolu s Dr. N. Filarszkym a M. Karolínym uskutočnil prvý úplný prechod tiesňavou. Pokračujeme lesom k rázcestiu Glacká cesta (900 m n. m.). Tu sa zastavíme, urobíme dokumentačné foto a po chvíli pokračujeme po červenej značke na Glac, bývala horáreň. Tu sa zastavujeme, oddychujeme a urobíme foto dámskej spoločnosti pred smerovníkom. Je im veselo. Oddýchnutí a plní elánu z pobytu v krásnej prírode pokračujeme lesným chodníkom a po cca 7 hodinách sme v cieli. To je Slovenský raj.

Čítaj viac s obrázkami

03.06.2011

Ako každoročne bolo usporiadané stretnutie detí KST Prakovce a KST Skoba pri príležitosti Dňa detí.
Tábor začal 3.júna. Spočiatku nás prišlo len niekoľko skupín ale na druhý deň keď trebalo súťažiť sa zišlo približne 30 mladých. Nás organizátorov bolo 25.
Súťaže v hode klatom, streľbou, prechodom na lane, spoznávanie bilín a listov a zdravovedou prešli všetci. Pred vyhodnotením súťaže sa decká najedli výborného gulášu, ktorí nám pripravila "staršia mládež".
Zbytok dňa potom patril voľnej zábave.
V nedelu 5.júna sme sa napokon v poobedňajších hodinách rozišli každý svojím smerom domov.

Pre pozornosť: počasie bolo super, až na "pár kvapiek" to bol nádherný, teplý víkend.
Víťazom gratulujeme a porazeným ... veď vlastne nikto neprehral.

Čítaj viac s obrázkami

27.02.2011

Členskú schôdzu zahájil podpredseda Ing. V. Müller a oboznámil nás s plánom schôdze. Predseda KST Skoba F. Lang zhodnotil minuloročnú činnosť klubu. Zazneli kritické, ale aj pochvalné slova. Za najlepšieho turistu bol vyhlásený Marián Fekete, ktorý sa zúčastnil aj výstupu na Mont Blanc 2010.
V. Müller predniesol správu o finančnom hospodárení. V diskusii padli aj návrhy na trasy túr, z ktorých niektoré budú zaradené do plánu akcií klubu 2011.
Všetkým, ktorí majú chuť stráviť príjemne voľné chvíle v prírode, prajeme veľa zdravia, aby sme sa na túrach stretávali v hojnom počte.

Čítaj viac s obrázkami

19.02.2011

Putovanie po krásach zimného Slovenského raja začíname v turistickom centre Podlesok (458 m n. m.). Vydávame sa zelenou proti smeru toku Veľkej Bielej vody (najväčší prítok Hornádu), jednou z najkrajších roklín Slovenského raja - Piecky. Než sa dostaneme k ústiu rokliny, prechádzame Tesninou – malým kaňonom Veľkej Bielej vody. V obci Píla (600 m n. m.), po prechode mostíkom cez potok Veľkej Bielej vody, vstupujeme do rokliny Piecky a pokračujeme po žltej. Dolná časť má názov Biela dolina a horná Stredné Piecky. Roklinou preteká potok Píľanka, ktorý jej dal dnešný tvar, a ktorý ústi do Veľkej Bielej vody. Prichádzame k Veľkému 12 m vysokému vodopádu, v tomto období skôr ľadopádu. Nádhera. Obdivujeme, čo dokáže príroda. Obozretne vystupujeme po rebríku, ktorý je v súčasnosti najvyšším v Slovenskom raji a postupujeme ďalej Pieckami. Asi po pol hodine chôdze sa pred nami objavuje ďalší vodopád – Terasový, ktorého výška je 10 m. Vystupujeme po rebríku a pokračujeme úsekom Vyšných kaskád k rázcestiu Suchá Belá – vrchol (959 m n. m.), kde pokračujeme Glackou cestou okrajom planiny Glac. Prichádzame k rázcestiu Pod Vtáčím hrbom (915 m n. m.). Tu odbočujeme doprava a po červenej prichádzame do Kláštoriska (744 m n. m.). Odtiaľ ideme po zelenej k rázcestiu Pod Kláštoriskom (740 m n. m.). Odbočujeme doprava a pokračujeme po zelenej k Hrdlu Hornádu (528 m n. m.). Je to miesto sútoku Veľkej Bielej vody a Hornádu a tiež začiatok Prielomu Hornádu. Ešte chvíľa chôdze a sme opäť tam, odkiaľ sme začali dnešné putovanie - v Podlesku. Čo dodať? Stálo to zato.

Čítaj viac s obrázkami

05.02.2011

Tentoraz sa nás zišlo osem. Túru začíname zo Starého Smokovca vyvezením sa pozemnou lanovkou na Hrebienok, odkiaľ sa vydávame po červenej k Zamkovského chate. Prechádzame rázcestím pod Rainerovou chatou a pokračujeme cez most Veľkého Studeného potoka. Serpentínami prichádzame na most cez Malý Studený potok, ktorý v týchto miestach v skalnej rokline vytvára tzv. Obrovský vodopád až 20 m vysoký (1330 m n. m.). Vodopád tu máme ako na dlani. Je to jeden z najčastejších cieľov milovníkov Vysokých Tatier. Pokračujeme po červenej až k Zamkovského chate (1475 m n. m.), kde máme možnosť si odpočinúť, posedieť a dať si aj niečo teplé. Po chvíli oddychu pokračujeme. Opúšťame červenú a vydávame sa po zelenej. Šľapeme lesným porastom, ktorý po niekoľkých minútach končí. Otvára sa nám panoráma Malej Studenej doliny. Sme na jej začiatku, odkiaľ vidíme Téryho chatu. Nádherný pohľad. Kamenným chodníkom šľapeme súbežne s Malým Studeným potokom, ktorý nám robí spoločnosť celou dolinou. Prichádzame k poslednému, najťažšiemu miestu tejto túry, najmä v tomto období, Veľký a Malý svah pod Téryho chatou. Počasie nám praje. Stúpame pomalšie a obozretnejšie. Prekonávame Malý svah. Dá nám zabrať. Pri chate sa nachádza sústava Piatich Spišských plies. Tu pociťujeme zmenu počasia. Fúka dosť silný vietor a tak čím skôr do tepla chaty. Konzumujeme to, čo sme si v batohu priniesli, alebo si niečo kúpime. Oddýchnutí sa vydávame na spiatočnú cestu, ktorá je náročnejšia, najmä prechod cez Malý a Veľký svah. Opatrnosť je na mieste. Po prešľapaní tohoto úseku pokračujeme pohodovejšou chôdzou. Máme pred sebou výhľad cez dolinu na okolie. Na Zamkovského chate si odpočinieme a pokračujeme ďalej, aby sme stihli lanovku z Hrebienka. Máme na čo spomínať.

Čítaj viac s obrázkami

22.01.2011

Tohoročný už 35. ročník zimného výstupu na Sľubicu sa uskutočnil za jasného, ale mrazivého počasia. Sľubica (1129 m n. m.), najvyšší vrchol južnej časti pohoria Branisko, ponúka prekrásny rozhľad na blízke i vzdialenejšie okolie. Sedlo Branisko (751 m n. m.), začiatok dnešného výstupu, oddeľuje dva historické regióny Spiš a Šariš a rozdeľuje pohoria Branisko na južnú a severnú časť. Usporiadateľ KST Bradlo Richnava pre účastníkov výstupu zabezpečil z Richnavy (370 m n. m.) autobusy do sedla Branisko (Chvalabohu). V účastníckom, ktoré sme zaplatili bol odvoz autobusom, občerstvenie po túre a účastnícky list s odznakom. Zo sedla Branisko začíname po zelenej mierne stúpajúcim chodníkom. Neskôr prudším stúpaním až k veži, odkiaľ stúpame ďalej až na Rudník (1024 m n. m.). Chodníkom postupujeme po skalnatom hrebeni, ktorý prudko klesá a opäť stúpa na Rajtopíky (1036 m n. m.). Na vrchole je skalné okno, vysoké 4 m, ktorým pokračuje chodník do sedla Humence (940 m n. m.). Po chodníku pokračujeme k vrchu Suchý hrb (1045 m n. m.), ktorý zľava veľkým oblúkom miernym stúpaním obchádzame. Toto stúpanie pokračuje až na vrchol Sľubice. Prestávku na vrchole využívame na občerstvenie, postátie pri ohníčku, ktorý je na vrchole a pohľady na okolie. Po oddychu pokračujeme do sedla Predky (890 m n. m.), kde je rázcestník. Tu opúšťame zelenú a pokračujeme po žltej, ktorá sprava obchádza Predný Moravec (895,4 m n. m.). Pokračujeme cez Svibík (638 m n. m.), Gavart (624 m n. m.) a končíme v Richnave. Po absolvovaní túry každý účastník dostal účastnícky list, odznak a tiež aj občerstvenie. Dobré počasie a krásne výhľady boli odmenou tým, ktorí sa ho zúčastnili. Pekne pripravená akcia. Vďaka organizátorom. Dovidenia opäť o rok.

Čítaj viac s obrázkami

08.01.2011

V sobotu 8.1.2011 sa uskutočnil 33. novoročný výstup na Volovec – Skalisko (1293 m n. m.), najvyšší vrch nad Rožňavou. Usporiadateľom, ako každoročne, bol KST Rožňava – mesto Rožňava a obec Čučma. Plán trasy bol: Čučma – Malá skala – Skalisko – chata Volovec – Čučma, kultúrny dom. Na Skalisko vystupujeme zo severnej strany, t.j. z Henclovej (675 m n. m.). Do sedla Volovec (1150 m n. m.) sa vydávame po zelenej popri potoku Henclová a prekonávame takmer 500 metrové stúpanie. Zatiaľ ideálne počasie, trochu pofukuje vetrík. Skalisko nás víta v hmle. To už sme prekonali z Henclovej cca 610 výškových metrov. Viditeľnosť je menšia. Rožňavský primátor víta všetkých účastníkov na 33. ročníku tohoto výstupu. Účastníci obdržali účastnícky list za výstup na Skalisko. Ani po príchode na chatu Volovec (1130 m n. m.) nám počasie nepraje. Hmla nemá v úmysle zdvihnúť sa a dopriať nám pohľad na okolitú krajinu. Spiatočnú cestu absolvujeme po žltej do sedla Volovec. Odtiaľ po zelenej do Henclovej, odkiaľ sme ráno vyštartovali. Tohoto výstupu sa každoročne zúčastní veľký počet vyznávačov zimnej turistiky zo širokého okolia. Ani toho roku nebolo inač. Výstupu sa zúčastnili štyria členovia KST Skoba.

Čítaj viac s obrázkami

01.01.2011

O 10:00 hod. na Nový rok skupinka 10 členov Skoby a priaznivcov turistiky sa zišla na Širokom vrchu, aby vystúpili na Kloptaň. Za nevľúdneho počasia a pomenej snehu začala skupinka vystupovať po ceste okolo chaty Akol do sedla medzi Zbojníckou skalou a Kloptaňou. Po dosiahnutí hrebeňovky sa podmienky začali zlepšovať, hlavne zo spišskej strany. Tak krátky a strmý výstup na Kloptaň bol odmenený peknými pohľadmi na inverziu v dolinách a na vrcholky vzdialených Tatier. Mysleli sme, že budeme prví na vrchole, prekvapil nás však predseda KST Skoba, ktorý tam už bol. Postupne prichádzali ďalší Medzevčania, celkove cca 30 ľudí. Od 11:30 hod. začali postupne prichádzať aj členovia KST Prakovce, niektorí dokonca na bežkách, takže nás bolo spolu okolo 60 ľudí. Počas snahy o rozloženie ohňa sme sa postupne zvítali a popriali si všetko dobré do nového roka. O 12:00 hod. sme si symbolicky pripili šampanským, čajom, vínom a inými destilátmi, ako sa patrí na Nový rok. Urobili sme vzácne vrcholové foto a zhodnotili turistický rok 2010. Pospomínali sme na zážitky prežité v lone slovenských hôr počas minulého roka. Za svitu slnečných lúčov sme postupne, každý na svoju stranu, opúšťali vrchol 1153 m vysokej Kloptane, aby sme ešte za svetla došli domov. Týmto výstupom sme zahájili turistickú sezónu 2011.

KST SKOBA PRAJE V NOVOM ROKU 2011 VŠETKÝM PRIAZNIVCOM TURISTIKY ZDRAVIE, ŠŤASTIE A PSYCHICKÚ POHODU.

Čítaj viac s obrázkami

Copyright: Ing.Jaroslav Stehlík 1999 - 2019