Dnes je Sobota 19.01.2019. Meniny má Drahomíra. Zajtra Dalibor.

26.12.2010

Tradičný výstup na Kojšovskú Hoľu sa uskutočnil za pomerne chladného počasia. Aj keď teplota bola okolo -16°C, na Kojšovke sa zišlo pomerne dosť vyznávačov zimnej turistiky. Každý, kto vystúpil na vrchol v takomto chladnom a veternom počasí, tešil sa na posedenie v teplej čajovni Katka. No veľké sklamanie nastalo, keď zistil, že je zavretá. Preto neostávalo inšie, len sa otočiť a vrátiť sa späť. Nikomu sa nechcelo na Kojšovke zostať dlhšie. Každý sa tešil na teplo domova.


Čítaj viac s obrázkami

13.12.2010

Štós kúpele (624 m n. m.), sobota 9:00 hod. Túru začíname od rázcestníka súbežne po zelenej a červenej až po Príporčie (728 m n. m.), kde pokračujeme po červenej. Snehu je dosť. Je takmer jasno. Sneh odráža slnečné lúče, ktoré nám dodávajú dobrú náladu. Pravá zima. Niektorí prišli aj s bežkami, tak ich majú možnosť naplno využiť. Pri kríži baníkov si urobíme prestávku. V snehu, ktorého je pol metra sa kráča obtiažne. Obdivujeme zimnú krajinu, tak to veľmi neregistrujeme. Pre veľký sneh končíme pod Lastovičím vrchom. Oddychujeme a kocháme sa krásami zimnej krajiny. Vraciame sa späť. Tešíme sa na chatu cestárov, ktorú pre nás zabezpečil pán Linn, za čo mu ďakujeme. Vstupujeme do príjemne vyhriatej chaty, odkladáme výstroj a urobíme si pohodlie. Medzi nami sú oslávenci, preto posedenie je o to príjemnejšie. Dnešná 5 hodinová túra preverila aj zimnú výstroj. Jedenásti účastníci boli spokojní a odnášali si príjemné spomienky na dnešný deň.

Čítaj viac s obrázkami

20.11.2010

Túru začíname od ružínskeho mostu po zelenej. Na rázcestníku je síce smerovník, ale upevnený zadnou stranou, takže z cesty nevidno, čo je na ňom napísané. Je to zámer, alebo žart? Cez chatovú oblasť sa vydávame po asfaltke. Tá je po včerajšom aj nočnom daždi mokrá. Je chladno a hmla, ktorá sa drží pri zemi. Odbočujeme na lesnú rozbahnenú cestu. Plní očakávania, čo uvidíme zo Sivca (Šivec), pokračujeme v šľapaní. Stúpame. Vystupujeme z hmly a vidíme peknú panorámu kopcov s nízkou oblačnosťou. Vidíme aj Sivec. Prechádzame okolo smerovníka Vyhliadka Drienková skala, alebo Malý Sivec (Malý Šivec) miesto s krásnymi vyhliadkami nad Ružínskou priehradou. Pokračujeme na Sivec, aby sme stihli, čo sme si naplánovali. Možno inokedy. Priehyba pod Sivcom (640 m n. m.), tu opúšťame modrú značku a pokračujeme po žltej na Sivec (781 m n. m.). Ešte chvíľu stúpame lesným chodníkom a už sa objavujú prvé skaly hrebeňa Sivca. Postupujeme opatrne, lebo po daždi je šmykľavo. Konečne vrchol. Hoci pre oblačnosť nevidíme do doliny, aj tak sú to krásne pohľady. Aj Tatry sa nám ukázali v bielej kráse. Odpočívame a kocháme sa jesennou krajinou. Dopĺňame energiu, zapisujeme sa do vrcholovej knihy, urobíme spoločné foto a vraciame sa späť. Pri návrate sa začína oblačnosť dvíhať. Sem tam vidíme aj modrú oblohu. Pri moste počkáme na odvoz. Medzitým si určíme trasu na Folkmársku skalu. Smerujeme do Kojšova (471 m n. m.), odkiaľ je to na skalu najbližšie. Po príchode do dediny hľadáme smer na skalu. Náhodný domorodec nám odporúča, aby sme navštívili Turniská. Od rampy sa vydávame asfaltkou po žltej popri Kojšovskom potoku. Po ľavej strane sa tiahnú bralá Murovanej skaly. Po chvíli sa zastavíme. Stojíme s obdivom. Vľavo sa týčia veže Turnísk. Ešte pár metrov a odbočujeme vľavo. Prechodom cez mostík Kojšovského potoka a lúkou vstupujeme do lesa. Stúpame popri potoku a asi po 10 minútach stojíme pri informačnej tabuli náučného chodníka pod vežami. Nádherný pohľad. Chodníkom pokračujeme k najvyššej turni a vchádzame veľkou skalnou bránou, pod ktorou sú veľké balvany. Tu si vychutnáme peknú scenériu Turnísk (680 m n. m.). Veže Turnísk sú obľúbeným miestom lezcov. Pár záberov a vraciame sa späť. Čaká nás Kojšovská hoľa (1246 m n. m.). Po štyroch kolesách sa presúvame cez Veľký Folkmar, Gelnicu - Perlovú dolinu, ktorá je rekreačnou oblasťou, k chate Erika pod Kojšovkou. Chata je mimo prevádzky. Cestou na vrchol sa pristavíme pri stĺpoch mieru. 49 stĺpov mieru s nápismi: „Nech pokoj vždy vládne za zemi!”, „Nech je mier na Slovensku!”. Stĺpy symbolizujú umiestnenie Slovenska na 49. rovnobežke. Pokračujeme na vrchol s vierou, že uvidíme okolie a Sivec. No pre hmlu, ktorá síce sporadicky, ale predsa zahaľuje z časti vrchol, Sivec nevidíme. Ešte zápis do knihy, vrcholová fotka a schádzame ku čajovni Katka, kde si dáme niečo teplé. Vraciame sa k autám a cez Zlatú Idku sa vraciame domov. Aj keď počasie nebolo ideálne na výhľady, predsa máme ďalšie pekné zážitky z našich hôr. Všetci deviati účastníci boli spokojní, že takto strávili tento deň.

Šoltis Mikuláš

Čítaj viac s obrázkami

06.11.2010

Východzím miestom dnešnej túry je obec Červená Skala (790 m n. m.). Slnečné počasie je dôsledkom hojnej účasti. Dvadsať účastníkov, ak sa počasie nezmení, čaká príjemná jesenná túra. Dnešnú túru začíname asfaltkou po modrej popri potoku Župkov. Jeho žblnkot nás sprevádza takmer po sedlo Javorinka (948 m n. m.), ktoré oddeľuje Muránsku planinu od Stolických vrchov. V roku 1997 bola Muránska planina vyhlásená za Národný park. Najvyšším vrcholom NP Muránska planina je Fabova hoľa (1439 m n. m.). Od sedla Javorinka ideme súbežne s červenou (Rudná magistrála), ktorá po chvíli odbočuje. My pokračujeme po modrej okolo Tesnej skaly, ktorá patrí ku skalolezeckej oblasti. Šľapeme asfaltkou, obzeráme si okolie a už sme pri rázcestníku Veľká Lúka. Zastavujeme sa a po chvíľke pokračujeme na Veľkú Lúku . Tu si doprajeme odpočinok. Je síce trochu veterno a chladno, ale ináč počasie ideálne na túru. Lokalita Veľká Lúka je najväčšou lúkou krasovej planiny Muránskej plošiny. Je miestom, kde sa chovajú jedinečné kone (norik muránsky), vhodné najmä na prácu v lese, v poľnohospodárstve či v agroturistike. Raj pre milovníkov a obdivovateľov koní. Lúky Muránskej planiny sa každoročne menia na závodisko a miesto pretekov – rodeo Muráň. Pred nami sa južným smerom vypína skalnatý hrebeň Šiance (1042 m n. m.), tiahnuci sa od jaskyne Bobačka až po chatu Zámok. Pekná panoráma. Oddýchnutí pokračujeme ďalej asfaltkou až k rázcestníku Veľká Lúka – Piesky. Náučným chodníkom, ktorý tu začína, pokračujeme lesným chodníkom k chate Zámok pod Muránskym hradom. Kúsok pred chatou je odbočka na žlto značený chodník k Wesselényiho jaskyni, ktorá je prístupná verejnosti. Pred výstupom na hrad sa pri chate na chvíľu zastavíme a pokocháme sa pohľadom na okolie. Výstup na zrúcaniny hradu je dosť strmý, tak sa trochu zapotíme. Hrad Muráň (938 m n. m.), ktorý sa nachádza na skalnom brale Cigánka, bol postavený v 13. storočí a patrí medzi najväčšie hrady na Slovensku. Údajne aj k najvyššie položeným hradom v strednej Európe. K hradu sa viaže veľa povestí a ľudových piesní. Odohráva sa tu aj časť deja Jiráskovho románu Bratstvo. Kruhový výhľad nám poskytuje pekné panoramatické pohľady. Je inverzia, tak na hrade je teplejšie ako v doline. Nie je úplne jasno, ale aj tak máme možnosť vidieť Kráľovu hoľu. Na juhozápade sa pred nami rozprestiera Poludnica (942 m n. m.), ktorú od hradu oddeľuje takmer 500 metrov hlboká dolina Dolinského potoka. Počasie je ideálne, tak nám nič nebráni, aby sme si dopriali pôžitok z nádherných výhľadov. Aj známa Predná Hora je na dohľad, ktorá je rekreačným centrom Muránskej planiny a tiež pre niekoho známe OLUP. Od hradu sa vraciame späť k chate po červenej, Cesta Márie Széchy, ktorá spolu s modrou pokračuje do Muráňa. Táto trasa nám poskytuje pohľady na bralá Poludnica (vpravo) a Cigánka (vľavo). Po asi hodinovej ceste sme v obci Muráň. Záver dnešnej túry. Trvala cca tri a pol hod. Všetci boli veľmi spokojní.

Čítaj viac s obrázkami

01.11.2010

Jednou z aktivít KST Skoba je aj starostlivosť o hrob neznámeho rumunského vojaka v Šugove. 1. novembra vedúci Skoby zapálil sviečku na hrobe jedného z tých, ktorí za našu slobodu položili život.

Česť jeho pamiatke.

Čítaj viac s obrázkami

22.10.2010

Po prenocovaní na Štefánikovej chate (1728 m n. m.) sa ráno vydávame cez rázcestie na Krúpovo sedlo a z Krúpového sedla (1922 m n. m.) na Ďumbier. Dosť chladné počasie, v tejto výške už aj so snehom. Vítajú nás pekné ranné zore. Nezabudnuteľný pohľad. Počas výstupu sa počasie zhoršuje. Viditeľnosť sa mení. V Krúpovom sedle dohľadnosť je tak akurát. Panorámu okolia nevidíme. Ďumbier (2043 m n. m.) nás víta s minimálnou viditeľnosťou. Sychravé počasie je nepríjemné, našťastie sme vhodne oblečení. Ešte foto a vraciame sa späť. Prechádzame pomerne veľkým Demänovským sedlom (1756 m n. m.), obchádzame Konské (1875 m n. m.) a pokračujeme na Chopok (2024 m n. m.), druhý najvyšší vrchol Nízkych Tatier . Pri vrchole je Kamenná chata pod Chopkom (2000 m n. m.) tzv. Kamienka. Doprajeme si odpočinok a tiež trochu tepla. Pokračujeme k chate Kosodrevina (1510 m n. m.). Tu sa rozdelíme a jedna skupina pokračuje cez Srdiečko (1213 m n. m.) k chate Trangoška. Druhá skupina k Štefánikovej chate a odtiaľ k Trangoške. Táto skupina počas zostupu zo Štefaničky stretáva plne naložených horských nosičov. Koná sa Sherpa Rallye. Zo zúčastnených 100 účastníkov je 30 žien. Muži nesú krosná s 60 kg nákladom, ženy nesú 20 kg. Okoloidúci turisti ich povzbudzujú a obdivujú. Turistickú dvojhodinovku víťaz zvládol za 1 hod. Patrí mu obdiv. Na Trangoške sa opäť spájame a končíme túto túru. Pre 10 účastníkov to bola vlastne prvá zimná akcia.

Čítaj viac s obrázkami

02.10.2010

Pekné jesenné, ale z rána dosť chladné počasie, ideálne na turistiku. Trasa „Štóska 50“ začínala vo Vyšnom Medzeve. Viedla cez Tri studne, Ovčinec na Kloptaňu, Zbojnícku skalu, Sadilenkovu chatu, sedlo Jedľovec, popod Lastovičí vrch a Štós kúpele. Účastníci zažili aj vďaka peknému počasiu pekný deň, takže majú na čo spomínať. Celkove sa 8. ročníka zúčastnilo 40 obdivovateľov krás Volovských vrchov. S akciou boli spokojní. Vďaka organizátorom za pekne strávený deň a kultúrnu vložku v závere túry.

Čítaj viac s obrázkami

25.09.2010

Podpredseda pre riešenie sporov a konfliktov KST SKOBA Ing. Valter MÜLLER posiela reportáž z brigády :

11 skalných členov KST SKOBA v sobotu 25. septembra 2010 vymenilo vibramky a turistické ruksaky za hrable, krovinorezy a gumáky a tak ako pred dvoma rokmi začalo ráno o 7.00 hod s elánom a zanietim brigádu na kosení a celkovej úprave záhrady bývalej školy v prírode vo Vyšnom Medzeve. S použitím dvoch obecných krovinorezov, nožníc, hrablí a vlastnej motor. píly sme postupne odstraňovali vysokú trávu, rôzne nežiadúce dreviny a kriaky. Do 12.00 hod sme urobili kus práce a aj týmto spôsobom sme sa snažili čiastočne revanšovať za finančnú podporu poskytovanú na činnosť KST SKOBA z obce Vyšný Medzev.
V mene výboru KST SKOBA ďakujem za účasť :
Filipovi Langovi, Františkovi Ragalimu, Erichovi Eibenovi, manželom Linnovcom, Jozefovi Feketemu, Vierke Kaletovej, Zdenke Pencákovej, Kvete Schenkýrovej, Terke Gedeonovej a sebe.
Škoda, že nás nebolo viac, urobili by sme viac a rýchlejšie.

Čítaj viac s obrázkami

02.10.2010

Dnešné putovanie po Slovenskom raji začíname z Čingova (490 m n. m.). Je po daždi, ukázalo sa slniečko, takže počasie nám praje. Začíname po modrej rozšírenou časťou Prielomu Hornádu – Národná prírodná rezervácia (NPR), prechádzame popod skalné útvary Kazateľnica, Ihla a Tomášovský výhľad. Na rázcestí Biely potok (510 m n. m.) opúšťame Prielom Hornádu a pokračujeme po zelenej popri Bielom potoku do doliny Tomášovská Bela. Asi po jeden a štvrť hodine prichádzame k ústiu Sokolej doliny (569 m n. m.), kde opúšťame zelenú značku. Po žltej pokračujeme tiesňavou Sokolia dolina, ktorá je súčasťou NPR Kyseľ. Prechádzame ponad Skalný vodopád a ďalej popod Závojový vodopád (najvyšší vodopád v Slovenskom raji – 72 m). Odtiaľ sa začína najnáročnejšia časť nášho výstupu. Skalnú stenu vodopádu zdolávame sústavou rebríkov, stúpačiek, reťazí a mostíkov. Dá nám zabrať. Ešte prekonáme Vyšný vodopád a sme asi v polovici Sokolej doliny. Pokračujeme chodníkom popri potoku a v závere strmšou cestou k rázcestiu Sokolia dolina záver (1000 m n. m.). Tu pokračujeme starou zelenou k rázcestiu Malého Kyseľa. Tiesňava Malý Kyseľ leží v NPR Kyseľ. Preteká ňou potok, ktorý vytvára Malý vodopád a Machový vodopád. Prechádzame rázcestím Suchá Bela záver, ďalej Pod vtáčím hrbom (920 m n. m.) a zastavujeme sa na Kláštorisku (839 m n. m). Z histórie Spiša je Kláštorisko známe ako Lapis refugii - Skala útočišťa. Tu našli obyvatelia okolitých obcí útočište pred Tatármi. Ďalej po modrej hrebeňom Čertova sihoť (822 m n. m.), Biely potok rázcestie, Lesnica ústie a Čingov - záver dnešnej túry. Desať účastníkov túry si užilo pekný čas v Slovenskom raji.

Čítaj viac s obrázkami

28.09.2010

Tri Studničky sú východiskovým bodom do Kôprovej doliny a na Kriváň. Z parkoviska sa vydávame po zelenej (piati skalní) po zalesnenom svahu Grúnika (1576 m n. m.). Chodníkom postupujeme do Krivánskeho žľabu (2120 m n. m.) popod hrebeň Vyšná Priehyba (1982 m n. m.). Počasie je dosť premenlivé. Chvíľu je hmla a chvíľu nám na cestu svieti slnko. Takto sa to mení počas celého výstupu. Miestami prechádzame snehovými poliami. Po viac ako dvoch hodinách sa dostávame na rázcestie pod Malým Kriváňom (2335 m n. m.), kde náš chodník (zelená) končí. Tu sa spája s modro značeným chodníkom z Jamského plesa. Vystupujeme na Malý Kriváň (2335 m n. m.), odkiaľ za jasného počasia sú krásne výhľady na okolité vrchy. Východne pod nami sa trbliece Krivánske Zelené pleso (2013 m n. m.) a vedľa neho učupené Malé pliesko. Na Kriváň vystupujeme vychodeným chodníkom, odkiaľ môžeme na jeho vrchole vidieť dvojkríž. Mierne klesáme do Daxnerovho sedla a odtiaľ nasleduje záverečný výstup na vrchol. Z vrcholu možno vidieť Kasprov vrch (1985 m n. m.), Svinicu (2 304 m n. m.), Hrubô (2 428 m n. m.), Furkotský štít (2 403,5 m n. m.), Mengusovské štíty, Rysy (2 499,6 m n. m.), Vysokú (2 547 m n. m.) a Gerlach (2 654 m n. m.). Výhľady siahajú až po Lomnický štít (2 633 m n. m.). Odpočívame, a ak nám počasie dovolí, obdivujeme krásu Tatier. Späť sa vraciame tou istou trasou.

Čítaj viac s obrázkami

26.08.2010

Je slnečné a bezveterné počasie, ideálny čas na túru. Začíname v Kežmarských žľaboch. Po žltej značke v počte 5 účastníkov sa vydávame na Jahňací štít. Prechádzame Bielou vodou (910 m n. m.) a pokračujeme Nad Matliarmi ( 1060 m n. m.) dolinou Bielej vody. Chodníkom, ktorý vedie súbežne s potokom Kežmarská Biela voda pokračujeme k Šalviovému prameňu (1210 m n. m.), kde máme možnosť osviežiť sa vodou zo studničky a posedieť na lavičkách. Ďalej cez rázcestie Kovaľčíkova poľana, kde je odbočka na Malú Svišťovku. Pokračujeme po žltej dolinou Zeleného plesa, okolo Zeleného potoka k chate pri Zelenom plese. Tu si pred výstupom na Jahňací štít oddýchneme a občerstvíme sa. Chata pri Zelenom plese (Brnčalka - 1551 m n. m.) sa nachádza pod mohutným štítom Jastrabej veže (2137m n. m.). Jedna z najkrajších, ak vôbec nie najkrajšia skalná veža našich najvyšších hôr. Je opradená viacerými povesťami. Oddýchnutí vystupujeme (po žltej) úzkym strmým chodníkom. Prechádzame popri Červenom a Belasom plese (po pravej strane sa týči Kozí štít 2111 m n. m.) a vystupujeme do záveru doliny a do Kolového sedla (2128 m n. m.). Výstup do Kolového sedla je zabezpečený reťazami. Jahňací štít (2230 m n. m.), náš cieľ, je najvýchodnejší vrchol Vysokých Tatier. Počasie nám praje, pekné výhľady. Oddychujeme a kocháme sa tatranskou scenériou. Späť - tou istou trasou na miesto štartu. Pekná tatranská 8 hodinovka.

Čítaj viac s obrázkami

21.08.2010

... prvý raz oči šuhaj roztvorí,
čo vidí? - výsosť Poľany hory
a opachy nezvratných skál;
a spustí zraky prvé v doliny,
čo vidí? - hory zázračnej stíny
a prekrásnu slovenskú diaľ.


Poľana, najvyššie sopečné pohorie na Slovensku. Vulkanická činnosť na jeho území vytvorila mohutnú sopku s priemerom 20 km, čím sa zaraďuje medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe. Dnes sa už vôbec na sopku nepodobá. Po dva a pol hodinovej ceste autom sa riadime podrobným návodom trasy. Túru začíname z obce Bystré – Vrátka (700 m n. m.) asfaltkou po zelenej, ktorá vedie okolo Bystrého potoka. Kráčame 30 min. Po pravej strane míňame Kozí chrbát (967 m n. m.) a po ďalších 15 min. znenazdajky prichádzame pod vodopád Bystré (983 m n. m.). Svojou výškou 23 m sa vodopád zaradil medzi najväčšie vodopády vo vulkanitoch Západných Karpát. Za ideálneho turistického počasia urobíme niekoľko krásnych záberov a pomocou rebríkov a lana prekonávame 20 m výškový rozdiel vodopádu. Po zdolaní vodopádu končí adrenalínová časť výstupu dnešnej túry. Ďalej pokračujeme pomaly lesom a lúkami a vystupujeme k horskému hotelu Poľana (1306 m n. m.). Zelená značka sa zľava spája so žltou. Po výdatnom oddychu a občerstvení pri hoteli pokračujeme po červenej (Rudná magistrála) výstupom na samotný vrch Poľana (podľa smerovníka 45 min. chôdze). Počas výstupu prechádzame po drevenom chodníku cez chránený prírodný útvar mokraď Žliebky. Charakter výstupu na vrch je skoro identický s výstupom na Kloptaň. Po ľavej strane sa týči vrch Predná Poľana (1367 m n. m.), z ktorého vedie zjazdovka. Prechádzame sedlom Priehybina (1276 m n. m.) a o 12:00 hod. stojíme na vrchole 1458 m n. m. vysokej Poľany. Zapisujeme sa do vrcholovej knihy. Akurát sme sklamaní, že nie sú dobré výhľady. Z vrcholu, vďaka hustej smrečine, je výhľad obmedzený. Zostup k horskému hotelu Poľana absolvujeme po tej istej trase. Odtiaľ po modrej značke postupne klesáme, prechádzame vrchom Vrchdetva (1063 m n. m.) a po dvoch hodinách zostupu prechádzame okolo chráneného prírodného výtvoru Melichova skala. Je to stĺpový skalný útvar tvaru veže. Povesť hovorí o závistlivej žene, ktorá cestou na svadbu skamenela. Z bočného pohľadu môžeme rozpoznať siluetu ženy so šatkou na hlave a nošou na chrbte. Našťastie rastú aj huby, takže s prírodno - turistických zážitkov máme aj plný klobúk (pána Linna) dubákov. Deň končíme v motoreste pri detvianskych haluškách.

Čítaj viac s obrázkami

07.08.2010

Štrbské pleso (1350 m n. m.) je východzím bodom našej dnešnej túry. Je nás osem členov Skoby a o 8:30 hod. sa vydávame po Tatranskej magistrále (červená značka) na Popradské pleso, cez rázcestie pod Tiriganom (1499 m n. m.). Pri Popradskom plese (1500 m n. m.) opúšťame červenú a prechádzame na modrú, ktorá vedie Mengusovskou dolinou do Vyšného Kôprovského sedla. Za príjemného letného počasia pokračujeme hore Mengusovskou dolinou. Je to 8 km dlhá rozvetvená dolina, jedna z najväčších a najkrajších dolín vo Vysokých Tatrách. Postupujeme súbežne s trasou výstupu na Rysy až po rázcestie pod Žabím potokom. Odtiaľ za stále sa zlepšujúcich panoramatických výhľadov stúpame postupne čoraz vyššie. Na západe (naľavo) sa týči Hlinská veža (2340 m n. m.) a pod nami Malé Hincovo pleso. Na východe (napravo) sa týči pyramída Mengusovského Volovca (2228 m n. m.) a Satanové plieska. Serpentínami prekonávame morénu Veľkého Hincového plesa (1946 m n. m.), odtiaľ vidíme chodník stúpajúci na Rysy, dokonca aj samotnú Chatu pod Rysmi. Po troch hodinách už oddychujeme na brehu najväčšieho a najhlbšieho (53 m) plesa v slovenskej časti Tatier. Po občerstvení a oddychu „vrcholové družstvo“ v počte piatich členov pokračuje krátkym, ale strmým výstupom do Vyšného Kôprovského sedla (2139 m n. m.). Vo „vrcholovom družstve“ je aj Jano Linn, ktorý oslávil 70 – ku. Blahoželáme. Ako darček k svojej krásnej sedemdesiatke si dal tento výstup. Pri tomto krátkom výstupe máme možnosť sa dosýta pokochať nádhernou panorámou Hincových plies. Zo sedla pokračujeme na Predný Kôprovský štít. Spustil sa silný vietor, obliekame vetrovky a prerušujeme výstup. Vraciame sa späť k Hincovým plesám, kde je zvyšok družstva. Odtiaľ sa vraciame tou istou trasou do východzieho bodu na Štrbské pleso. Ďalšia nezabudnuteľná túra. Kto nebol, môže ľutovať. ;-)

Čítaj viac s obrázkami

31.07.2010

Pôvodnú trasu na Téryho chatu pre nepriaznivé počasie meníme na výstup na Sivý vrch.
Ešte so zamračenou oblohou začíname z obce Jalovec (685 m n. m.) po žltej do Bobroveckej Vápenice. Odtiaľ pokračujeme po modrej k chate Ďumbier. Ďalej k rázcestiu pod Sokolom, kde odbočujeme doľava na zelenú pod Babkami. Po pravej strane máme Sokol (1316 m n. m.). Stúpame na Babky po zeleno značkovaných serpentínach vedúcich popri napájadlách a rozpadnutej kolibe. Dajú nám zabrať. Je polojasno a teplo. Z vrcholu Babiek (1566 m n. m.) je pekný výhľad na Chočské vrchy, obe Fatry, Nízke Tatry, Západné Tatry. Odpočívame a kocháme sa prírodou. Pokračujeme ďalej po zelenej popod Malú kopu (1637 m n. m.), cez sedlo Predúvratie (1590 m n. m.), obchádzame Veľkú kopu (1648 m n. m.) a Ostrú (1764 m n. m.) cez sedlo Priehyba (1650 m n. m.) na Sivý vrch. Sivý vrch (1805 m n. m.), najkrajší vápencový vrch Západných Tatier, najväčšou raritou je vápencové skalné mesto. Vrch poskytuje krásny kruhový rozhľad na krajinu Liptova (juh), Oravy (sever) a časti Západných Tatier (východ). Za priaznivých podmienok vidieť Malú Fatru - Rozsutce (západ), Veľkú Fatru (juhozápad), Babiu horu, Pilsko, priehradu Orava (sever) a na juhu Nízke Tatry i vodnú nádrž Liptovská Mara. Vraciame sa späť tou istou trasou. V sedle Predúvratie prechádzame na modrú značku k chate pod Náružím – Červenec (1420 m n. m.). Po pravej strane máme Malú kopu. Zastavujeme sa pri chate, odkiaľ máme výhľad na skalnú ihlu Mnícha (1460 m n. m.), ľudovo je nazývaná Skamenená Mara. Tu si doprajeme odpočinok a pokračujeme k rázcestiu pod Babkami. Po zelenej k rázcestiu pod Sokolom a ďalej modrou do Bobroveckej Vápenice a po žltej pokračujeme do Jalovca. Náročná túra z prevýšením 1120 m, ktorej sa zúčastnilo 5 členov Skoby.

Čítaj viac s obrázkami

10.07.2010

Sninský kameň (1005 m n. m.) patrí medzi najkrajšie prírodne útvary v celom pohorí Vihorlat. Po Kremenci (1221 m n. m.) je druhým najvyšším vrcholom na východe republiky. Je to chránená prírodná pamiatka. To je cieľ našej dnešnej túry, ktorú začíname od Morského oka (618 m n. m.). Dĺžka jazera je cca 775 m a šírka 312 m a je veľkou prírodnou zvláštnosťou našej prírody. Prechádzame po brehu jazera, kocháme sa prírodou a relaxujeme. Slnečné a dosť horúce počasie nám to umožňuje. Odtiaľ pokračujeme po modrej do sedla Tri tably (864 m n. m.). Tu sa stretávame s umeleckou tvorivosťou sochára. Ďalej po červenej smerujeme na Sninský kameň. Pozostáva z plošne menšieho ale vyššieho Malého Sninského kameňa (1005 m n. m.) a nižšieho ale plochou väčšieho Veľkého Sninského kameňa (998 m n. m.), kde je umiestnený železný kríž. Na obidva sa dostávame po železných schodoch, odkiaľ je pekný výhľad na okolie. Oddychujeme a kocháme sa pohľadmi na pohorie Vihorlatu. Vidíme Sninu, Morské oko aj Vihorlat (1076 m n. m.). Nasadzujeme plecniaky a vydávame sa na spiatočnú cestu po červenej. Mierime na Malé morské oko cez sedlo Tri tably. Malé morské oko s výskytom raka riečneho má o 107 m väčšiu nadmorskú výšku ako Morské oko. Zastavujeme sa, chvíľu odpočívame a vydávame sa k Morskému oku, kde dnešnú túru končime. Prešli sme najkrajšiu časť Vihorlatských vrchov.

Čítaj viac s obrázkami

06.07.2010

Pôvodná dvojdňová akcia Pieniny a Vysoké Tatry bola zmenená na jednodňovú. Uskutočnili sa iba Pieniny. Počasie ráno nebolo veľmi priaznivé. Predpovedané prehánky. No uvidíme. Nízka oblačnosť a ochladilo sa. Turistický rázcestník, kamenný kríž vedľa cesty, jedna drevená lavička a informačná tabuľa o pešom hraničnom prechode do Poľska, to je Stráňanske sedlo (730 m n. m.) oddeľujúce Pieniny od Spišskej Magury. Tu začíname našu túru po zelenej značke smer sedlo pod Vysokou na hraničnom hrebeni. Tráva na lúke je mokrá, vidno to aj na našej obuvi. Je mokrá a špinavá. V diaľke je na stĺpiku značka, ďalšiu nachádzame vpravo na strome. Smerujeme k nej po vysokej tráve. Nasleduje strmší výstup do sedla za Kyčerou . Prechádzame sedlom pod Vysokými skalkami (970 m n. m.). Stále stúpame. Viditeľnosť je slabá. Dostávame sa na štátnu hranicu do sedla medzi Vysokou (1013 m n. m.) a Vysokými skalkami (1050 m n. m.). Zelená značka sa spája s modrou a míňame prvé hraničné kamene. Po dlhšej chvíli značku opúšťame a pokračujeme štátnou hranicou až k Vysokým skalkám. Vrchol takmer nevidíme. Stúpame po chodníku na vrchol. Pokračujeme po železných schodoch. Na vrchole je dookola zábradlie a v strede hraničný kameň. Vrchol Vysokých skaliek (najvyšší vrch Pienin 1050 m n. m.)leží v tzv. Malých Pieninách, ktoré tvoria hraničný hrebeň medzi Slovenskom a Poľskom na východnom okraji Pienin smerom k Ľubovnianskej vrchovine. Vlastný vrchol tvorí skalné bralo s ideálnym skoro kruhovým výhľadom na okolie, ak by nebolo zamračené. Je však veľmi slabá viditeľnosť. Na chvíľu vietor odfúkne mraky a objavia sa najbližšie kopce. Urobíme spoločnú fotku a schádzame dole. Chodník sa vinie modrou hrebeňovkou, ktorá ide štátnou hranicou a prechádza lúkami. Za pekného počasia by bol široký výhľad do Poľska a tiež do Slovenska. Zo Šľachoviek pokračujeme po žltej do Lesnického sedla cez lúky, ktoré nás lákajú ľahnúť si a vychutnať ich vôňu. Pekná časť cesty k Lesnickému sedlu (720 m n. m.). V sedle je malé parkovisko, turistický rázcestník, autobusová zastávka, zopár drevených lavičiek a malá drevená chatka s občerstvením s nápisom Rabštín - suveníry. Zo sedla sú pekne výhľady na sever na výrazné skalné bralo Rabštín (842 m n. m.) a vedľa na plochý hôľnatý vrchol Wysokí Wierch (Šľachovky 899 m. n. m). Meníme plánovanú trasu a autami sa premiestňujeme do Lesnice na parkovisko pri chate Pieniny. Pokračujeme popri Lesnickom potoku, Lesnickým prielomom a Pieninskou cestou prielomom Dunajca. Oddychový úsek okolo Dunajca. Časté drevené lavičky, po chodníku čulá premávka turistov aj cyklistov. Po rieke sledujeme plte a člny, ktorých je neúrekom. Zastavujeme sa pri drevenom prístrešku s lavičkami a "Storočnom prameni", ten kto sa z neho napije, bude sto rokov žiť. Takto sa to traduje v povesti o tomto silnom nezamŕzajúcom krasovom prameni. Po chvíli pokračujeme, zastavujeme pri rázcetníku Huta (455 m n. m.) a odbočujeme na žltú smerom do sedla Targov. Prechádzame sčasti lesom, sčasti po lúke. Pekný úsek cesty. Prichádzame do sedla Targov (655 m n. m.), kde sa na chvíľu zastavíme. Obzeráme si okolie. Pokračujeme do Lesnice, kde túto túru úspešne ukončíme a tým aj 100 JARNýCH KILOMETROV.

Čítaj viac s obrázkami

25.06.2010

Tohoročného výstupu na Kráľovu Hoľu sa zúčastnilo 11 členov Skoby. Za slnečného a horúceho počasia stúpame po modrej z Pohorelej na Andrejcovú (1520 m n. m.), pod ktorou je turistická útulňa. Cestou, asi 2/3 cesty, prichádzame k chatke. Chvíľu postojíme a pokračujeme vo výstupe. Pri útulni pod Adrejcovou, ktorá je po rekonštrukcii, sa zastavujeme. Odpočívame. Blízko je prameň, tak máme možnosť osviežiť sa. Osviežení pramenitou vodou pokračujeme hrebeňovkou cez Andrejcovú, (odkiaľ je pekný výhľad na Tatry) do Ždiarskeho sedla (1473 m n. m.) pod Bartkovou. Prechádzame okolo búdy. Slniečko pripeká, pofukuje vetrík a tak necítime veľmi jeho lúče, preto pozor na úpal. Prechádzame Bartkovou (1790 m n. m.). Skaly na vrchole Bartkovej, kde, ako hovorí drevený monument, sa každoročne stretávajú Bartkovci z celého Slovenska, pripomínajú trojvršie na slovenskom štátnom znaku. Monumentu tento znak, ktorý bol umiestnený na jeho vrchole, chýba. Monument je zanedbaný. Pokračujeme Orlovou (1840 m n. m.), hrebeňom Strednej hole (1875 m n. m.) a blížime sa ku Kráľovej holi. Počas celého prechodu hrebeňom možno obdivovať naše veľhory, Vysoké Tatry. Konečne na Kráľovej holi (1946 m n. m.). Obloha takmer bez mráčikov, a tak je nádherný výhľad na okolie a Vysoké Tatry. Tu nás čaká milá povinnosť. Odovzdanie diplomu k 60-tim narodeninám Ferovi, ktorý sa šťastne usmieva. Veľa zdravia a elánu v živote. Ján Linn ďakuje Skobe za to, čo robí. Oddychujeme a kocháme sa krásami Slovenska. Pôvodnú trasu zostupu do Telgártu meníme a smerujeme cez Predné sedlo (1451 m n. m.) do Šumiaca. Pekná túra, na ktorú sa nezabúda.

Čítaj viac s obrázkami

12.06.2010

Deň mladých turistov (stanový tábor) - VII. ročník. Pre nepriaznivé počasie bola akcia z pôvodného termínu preložená. Oproti minulému roku bolo o niečo menej účastníkov, nakoľko v tomto termíne boli aj Nízke Tatry.
Počasie bolo nádherné, ako by nám chcelo vynahradiť daždivé dni. Priam letná pohoda. Kým kuchár varil guľáš, pripravovali sa stanovištia pre jednotlivé súťaže. Bolo pripravených šesť súťažných disciplín. Súťažilo sa podľa vekových kategórii. Všetci súťažiaci boli spokojní aj keď nevyhrali, lebo pre každého bola pripravená odmena za účasť. Suverénne „naj“ bol vo svojej kategórii do 6 rokov malý Simon, nakoľko bol jediný súťažiaci. Deň sa vydaril.
Večer J.Stehlík pripravil exkurziu po nočnej oblohe. Dovidenia o rok na VIII. ročníku.

Čítaj viac s obrázkami

22.05.2010

Na autobusovej zastávke v Medzeve sa nás ráno zišlo 11, ktorých to ťahalo do prírody. Za pekného, trochu zamračeného počasia, vystupujeme z autobusu na rázcestí Stará Voda. Popod železničný most po asfaltke vchádzame do obce Stará Voda. Asi v polovici obce prichádzame na modrú značku, ktorá vedie na Zlatý stôl. Skoro na konci obce vchádzame do lesa. Máme prekonať výškový rozdiel 887 m. Po dažďoch sú chodníky z väčšej časti mokré, ale ide sa v pohode. Chvíľami sa mračí, vyzerá to na búrku, ale opäť sa vyjasňuje. Je zväčša polooblačno. Stúpame až na sklad dreva, odkiaľ pokračuje značkovaný chodník po zvážnici, po ktorej steká voda. Prechádzame popod Drahov (1136 m n. m.) a stúpame na Kobyliar (1271 m n. m.). Po kalamite a ťažbe dreva chýba značenie, terén sa stáva náročnejším. Na Kobyliar sa predierame cez zváľané stromy a konáre. Značku nevidíme. Na vrchole už pokračujeme rýchlejšie. Aj tu sú zvyšky po kalamite, hrebeň je takmer holý. Tu nachádzame stratenú značku, ktorá nás z tejto smutnej rúbane vedie k nášmu cieľu. Za chvíľu sme na Zlatom stole (miestny názov vrchu Kráľov stôl, 1322 m n. m.). Tu nás čaká prekvapenie. Dozvedáme sa, že Fero má dnes 60-ku. Blahoželáme. Pripijeme si šampusom, ktorý Fero pre túto chvíľu niesol na Zlatý stôl. Oddychujeme, otvárame batohy a vyberáme jedlo. Oddýchnutí a posilnení sa balíme a urobíme ešte fotku pod vrcholovou značkou. Pokračujeme po modrej značke popod vrch s názvom Jamina (1241 m n. m.). Modrú značku opúšťame na sklade dreva Biely potok. Pokračujeme po neznačkovanom chodníku. Prichádzame na Malý Suchý Vrch, kde pokračujeme po žltej značke do Smolníka. Po pravej strane máme vrch Hekerová (1260 m n. m.). Chvíľu postojíme a pokračujeme do Sedla pod Vtáčím vrchom. Ešte dobrá hodinka a sme v Smolníku. Tu navštívime klubovú kolegyňu a ideme na zastávku autobusu. V Medzeve nás Vierka a Fero pozývajú na menšiu oslavu jeho 60-ky. Je aj výborná torta, vďaka kuchárke. Pekný záver vydarenej túry.

Čítaj viac s obrázkami

18.05.2010

Aj keď predpoveď počasia nebola priaznivá, 13 priaznivcov turistiky sa zišlo na autobusovej zastávke v Medzeve.
Pre časovú náročnosť sa trasa skrátila a začali sme už v Nováčanoch. Cez sedlo Podkova (536 m n. m.) sme došli k doškoľovaciemu stredisku USS v Zlatej Idke, kde sme si dopriali oddych. Do Idčianskeho sedla (954 m n. m.) sme mali dosť veľké prevýšenie na pomerne krátkej vzdialenosti. Prekonali sme prevýšenie skoro 340 metrov.
Pokračovali sme po hrebeňovke cez Golgotu – (lanovka 1040 m n. m.) k čajovni Katka. Po ceste k Bielemu kameňu (1134,5 m n. m.) nás zastihlo krupobitie, ktoré netrvalo dlho. Pod Tri studne sme sa dostali už za priaznivejšieho počasia. Tu sme sa pokochali pekným výhľadom a pokračovali cez Strážny vrch (774 m n. m.) do Medzeva.

Čítaj viac s obrázkami

12.05.2010

Pre poruchu auta sme na miesto ubytovania prišli v neskorých večerných hodinách. Mali sme zabezpečený nocľah v ubytovni a tiež neskorú večeru. Vďaka organizátorom.
Ráno v sobotu po raňajkách sme sa vydali na túru z Hrušového (240 m n. m.) po neznačkovanom chodníku, hrebeňovkou na Salašky (588 m n. m.) a na hrad Čachtice (360 m n. m.), odkiaľ sú pekné výhľady na Veľkú Javorinu a Považský Inovec. Ďalej do Višňového (230 m n. m.) a späť do Hrušového. Odtiaľ na ubytovňu, kde nás čakala večera. V nedeľu po raňajkách sme si pobalili veci a vydali sa na Veľkú Javorinu (970 m n. m.) na česko – slovenskej hranici, najvyšší vrch Bielych Karpát, Jelenec (925 m n. m.) 2 km od V. Javoriny, kde je železná veža, opustený vojenský objekt. Po ukončení tejto túry sme zamierili domov.

Čítaj viac s obrázkami

06.04.2010

Aggteleki Nemzeti Park (Aggtelecký národný park) vznikol 1.1.1985 v malebnej krasovej oblasti, ktorá sa rozprestiera pri hraniciach so Slovenskom, kde nadväzuje na lokalitu Slovenský kras. Oblasť národného parku tesne susedí s NP Slovenský kras a geologicky, geograficky a kultúrno – historicky tieto dve územia tvoria celok.
Z Jósvafő (216 m n. m.) po žltej začíname spoznávanie krasovej oblasti NP Aggtelek. Počasie nám zatiaľ praje. Turistický chodník je po daždi, lebo je dosť rozmočený a na obuv naberáme blato. Cítime to pri chôdzi. Čistíme si obuv, ak je to možné, ideme okolo chodníka po tráve. Objavujú sa hlaváčiky jarné a po nich aj poniklece, sú na nich ešte kvapky vody, je ich hojne.
Stúpame, vychádzame z lesa, obzeráme si okolie. V diaľke na lúke vidíme obraz jašterice vytvorený z kameňov. Modrá značka nás privedie na asfaltku, vedľa ktorej sa nachádza lesná ubytovňa (Erdész Szalló – 377 m n. m.). Tu si pod prístreškom odpočinieme. Ďalšou zastávkou je múzeum v prírode. Je to pozostatok poľskej osady Derenk. V budove, ktorá je bez okien a dverí, sú panely, na ktorých je história osady. Pokračujeme ďalej na hrad Szádvár (480 m n. m.). Po výstupe na zrúcaninu hradu, najvyšší bod našej túry, sa nám naskytá výhľad do okolia. Počasie je priaznivé, máme pekný výhľad. Pod hradom je turistická ubytovňa Salamandra, kde si posedíme a vydáme sa na záverečnú časť túry. Počas prechodu lesom do Bódvaszilas sa rozprší a dážď sa mení na krúpy. Padajú dosť husto. Pred cieľom túry sa menia na dážď, ktorý postupne ustáva. V Bódvaszilas sa uchyľujeme do miestneho hostinca, kde v teple čakáme na autá.

Čítaj viac s obrázkami

02.04.2010

Prvá túra jarných kilometrov začala z Medzeva (318 m n. m.). Hoci predpoveď počasia nebola priaznivá, pomerne chladno a dážď, predsa sa nás zišlo 18 turistov Skoby. Z rána sa nezdalo, že bude pršať, tak sme sa vydali na prvé jarné kilometre. Cez Grunt do sedla pod Špičiakom (783 m n. m.) a odtiaľ na Jelení vrch (947 m n. m.), kde sme si urobili prestávku na oddych. Pokochali sme sa pekným výhľadom na okolie spod TV vykrývača, kde sa dosť ochladilo. Po modrej cez Hačavské sedlo (814 m n. m.), Bez vody (820 m n. m.)sme sa dostali na cyklotrasu, ktorá vedie okolo Chotárneho potoka, popod Havraniu skalu (770 m n. m.) k chate v Zádielskej doline (450 m n. m.). Tu sme si oddýchli a posilnili sa na ďalšiu cestu. Na vyhliadku Na skale (670 m n. m) sme vystúpili po náučnom chodníku Horné lúky. Na skale sme videli prvý poniklec. Posedeli sme si a pokochali sa panorámou Zádielskej doliny, ktorá dosahuje hĺbku až 300 m a dĺžku 3 km a zaraďuje sa k najmohutnejším a najväčším slovenským kaňonom. Z časti po zelenej a potom po neznačenom chodníku sme pokračovali do Hačavy cez Želiarske lúky a okolo Ďurkovej skaly (765 m n. m.). V Hačave sme sa osviežili v exprese, kde sme sa porozprávali so starostom obce. Každý si odniesol aj pohľadnicu Hačavy, ako pozornosť starostu.
Čakala nás záverečná trasa cez sedlo Železná brána do Šugova a odtiaľ do Medzeva. Cestou sme sa zastavili pri hrobe rumunského vojaka. Cesta do Šugova bola ako tankodrom - samé blato. Do Šugova sme dorazili umazaní až po uši. No však aj to patrí k turistike. Do Medzeva sme došli unavení, ale spokojní z našej prvej jarnej túry.

Čítaj viac s obrázkami

07.03.2010

Turistický rok 2009 je za nami, a tak sme sa zišli, aby sme zhodnotili činnosť klubu. Predseda vyhodnotil jednotlivé akcie a vyhlásil najlepšieho turistu klubu – Jarko Elischer. Boli dané návrhy na turistické trasy, na základe ktorých bol urobený plán akcií na rok 2010. Do klubu prišli aj noví členovia zo Štósu a z Medzeva. Všetkým členom KST Skoba prajeme veľa pekných chvíľ strávených v prírode.

Čítaj viac s obrázkami

13.01.2010

Tak, ako každoročne na nový rok, skupinka skalných „gazikových turistov“ dorazila o 9:30 hod. na miesto zrazu, sklad dreva na Širokom vrchu. Tam sme zistili, že niektorí boli ešte rýchlejší, a tak sme v nie najlepšom počasí (hmlisto, mrholenie) šliapali do sedla medzi Zbojníckou skalou a Kloptaňou. Po hodinke výstupu a posledných metroch stúpania sme o 10:30 hod. dorazili na vrchol Kloptane. Po občerstvení, prezlečení a prvých novoročných gratuláciách sme sa neúspešne pokúšali rozložiť oheň. Po hodine čakania dorazili na vrchol aj priatelia turisti z Prakoviec v stabilnom počte 25. O 12:00 hod. predseda KST Prakovce predniesol slávnostný prípitok a zaželal všetkým všetko dobré v novom roku. Po zhruba dvoch hodinách sme sa pomaly lúčili a postupne rozchádzali na miesto zrazu, pričom bolo párkrát vidieť panorámu Medzeva.


Čítaj viac s obrázkami

13.01.2010

Tradičný výstup na Kojšovskú Hoľu sa uskutočnil za dobrého počasia, aj keď predošlý deň a aj v noci pršalo. Ešte ráno bolo zamračene. Nakoniec sa počasie umúdrilo a odmenilo účastníkov peknou vyhliadkou aj pohľadom na Tatry.

Čítaj viac s obrázkami

Copyright: Ing.Jaroslav Stehlík 1999 - 2019